Zahraničný život našich študentov - 1. časť (V. Greinerová, T. Hilkovičová)
Zahraničný život našich študentov 1. časť
Nancy (septima), Veronika (3. A), Saša (3. B)
1.časť
- V akom štáte bývaš, v akej rodine a na akej škole študuješ?
Nancy:
Študujem v USA a to je jediná vec, ktorú som si mohla vybrať. Štát, ,mesto a škola mi bola pridelená podľa toho, kde rodinka, ktorá si ma vybrala, býva.
Veronika:
Momentálne bývam v Anglicku (mesto Brixham). Žijem v rodine, ktorá je manželský pár, má už dospelé deti a mám taktiež spolubývajúcu z Nemecka. Študujem na Paignton Community and Sport Academy, ktorá sa nachádza vo vedľajšom meste.
Saša: Som v štáte Minessota, hlavným mestom je Minessota.
Ja bývam v podstate necelú polhodinu od hlavného mesta, v oblasti nazývanej Golden Valley.
Moja hostiteľská rodina má 4 členov: otec s mamou, ja a druhá zahraničná študentka z Nemecka.
Pridala som sa k študentom na Robinsondale Cooper High school, ktorá sa nachádza 4 míle od miesta, kde bývam - v oblasti New Hope.
Na škole študuje celkovo 2000 študentov.
Škola sama o sebe má 3 poschodia a niekoľko okruhov na každom poschodí.
- Čo bolo tvojou najsilnejšou motiváciou pre štúdium v cudzine?
Nancy:
Počas štúdia na našom gymnáziu som videla starších žiakov chodiť na tudijné pobyty a boli z toho vnadšení. Taktiež mám rada spoznávanie nových kultúr a angličtina mi nikdy nerobila problém, tak som si povedala - prečo to neskúsiť?
Veronika:
Mojou najsilnejšou motiváciou bolo zlepšenie a zdokonalenie sa v anglickom jazyku, spoznať nových ľudí a iný životný štýl, zmeniť prostredie a skúsiť sa zaradiť niekde úplne inde.
Saša: Mojou najsilnejšou motiváciou pre štúdium za hranicami bolo zlepšiť si angličtinu a spoznať, ako sa žije mimo Slovenska.
- Ako prijalo tvoje rozhodnutie okolie, rodina a priatelia?
Saša:
Rozhodla som sa pomerne narýchlo. Mala som asi týždeň na odovzdanie prihlášky - stálo to za to. Moja rodina ma veľmi podporovala v tomto rozhodnutí a ja som rovnako rada, že som sa rozhodla pre tento krok.
Nancy:
Moji rodičia ma v tom veľmi podporovali od samého začiatku. Aj keď mamina sa trošku bála, ale tak to sa dalo čakať, haha :).
- Aké boli tvoje prvé dni v zahraničí? Zažil si nejakú trápnu situáciu?
Nancy:
Prvé dni boli asi najzaujímavejšie, pretože som spoznávala nové prostredie a prvý deň ma zaujali dokonca aj dopravné značky, haha..
Saša:
Môj prvý týždeň bol divoký. Nevedela som, kam mám ísť, čo mám robiť, ako sa správať...
Hlavne škola bola pre mňa výzvou, ale nakoniec to bolo jednoduchšie, ako som predpokladala. Dá sa tu zabývať celkom rýchlo.
- Aké je jedlo v porovnaní so slovenskou kuchyňou? Nechýbajú ti napr. bryndzové halušky?
Nancy:
Bohužiaľ, je to pravda, že Američania sú tuční a fast-food vidieť všade, kam sa pozriem a musím sa priznať, že prvé týždne som s tým mala veľký problém, keďže doma na to nie som zvyknutá.
Saša:
Jedlo je takmer rovnaké, ja osobne som sa dostala do vegánskej rodiny a za ten mesiac a pol, čo som tu, som pravdepodobne zjedla viac zeleniny, ako za celý svoj život. Bryndzové halušky mi nejak extra nechýbajú, nikdy som ich nemala veľmi v láske.
Chýba mi skôr bravčové mäso, knedľa a kapusta.
Dokonca som zistila, že sa tu nedá zohnať tvaroh! To ma sklamalo.
- Z čoho si bola po príchode najviac prekvapená?
Nancy:
No, najviac ma prekvapil drive-thru bankomat a dokonca aj lekáreň a pošta tu má drive-thru. Amíci sú fakt leniví!
Saša: Najviac ma prekvapilo, aké obrovské to tu je.
Tu nevidíte ľudí chodiť po chodníku, všetci majú autá.
Druhá vec, ktorá ma doslova šokovala, bola zima. Prvý raz v živote som zažila -37 °C.
A škola začína 7:20.
- Ako vnímajú cudzinci nás Slovákov? Vedia nás nájsť na mape?
Nancy:
Starší ľudia ako učitelia vedia niečo málo, ale keď sa ma niekto v mojom veku opýta, odkiaľ som a ja odpoviem zo Slovenska, tak väčšinou sa ma opýtajú či je to v Rusku, alebo či myslím Československo. Ale tak o tom je aj tento výmenný pobyt - oboznámiť cudzincov s našou kultúrou a informovať ich trošku o Slovensku! Ale môžem povedať, že vďaka tomuto pobytu som si uvedomila, aké je to naše Slovensko pekné a ako mi chýba.
Veronika:
Niektorí ľudia vôbec nepoznajú Slovensko a už vôbec ho nevedia nájsť na mape, no našli sa aj takí, ktorí ho poznajú. Aj napriek tomu, že Slovensko nepoznajú, nesprávajú sa ku mne vôbec odlišne, no celkom ako ku svojim :).
Saša:
Povedala by som, že zahraničných študentov vnímajú pozitívne. Väčšina vie, že sme v Európe, ale nájdu sa aj takí, ktorí si myslia, že sme stále Československo, že sme súčasť Ruska, dokonca som raz musela vysvetliť, že aj my máme doma elektrinu...
Američania nemajú veľmi prehľad o tom, kde sa ktorá krajina nachádza, pre nich sú celým svetom Spojené štáty...