Blíži sa úsvit (Temné časy č. 8, Paulína Maškovičová IV.A)

Na odpoveď nemusel dlho čakať. Keď si neznámi všimol Adama skúšobne naňho vrhol zaklínadlo. Adam sa rýchlo prikrčil za múr. Záblesk zo zaklínadla ožiaril Adamovu uniformu lovca, ktorá čarodeja vyprovokovala k útoku.

Skúsim ich obísť a napadnúť útočníka zozadu. Veliteľ sa postupne presúval, tak aby si ho nevšimli. Medzitým sa chlapec prepol do bojového módu a začal sa brániť. Ešte skôr ako sa stihol Veliteľ presunúť na pozíciu, medzi čarodejmi sa strhol ozajstný súboj. Bleskurýchlo na seba vrhali zaklínadlá rôznych druhov a farieb. A pri uhýbaní sa strelám nepriateľa predvádzali akrobatické kúsky, využívajúc okolité skaly a trosky. Keby to nebol smrteľne nebezpečný súboj, bol by na nich skvelý pohľad.

Zrazu, keď to vyzeralo, že by mohol Adam zvíťaziť, neznámy zvolal, ,,Crepitus!". Z jeho ruky vyšľahol fialový blesk, ale omylom zasiahol prelietajúceho holuba. Vták sa rosprskol na pozadí tmavej oblohy a k zemi sa zniesli len jeho sivé, oškvrknuté pierka. Veliteľovi prebehli po chrbte zimomriavky. Niečo také som v živote nevidel. Čo to Adam stvára? Ach nie, najskôr zamrzol od strachu. Lebo chlapec namiesto protiútoku pomaly sklonil vystreté ruky dole. Tváril sa šokovane, nie, prekvapene. Čarodej využil jeho neopatrnosť a tentokrát zamieril lepšie. Bolo vidno len fialový záblesk a Adama letiaceho vzduchom.

Jeho telo dopadlo pod múr z čiernych kameňov. Neznámi sa k nemu priblížil pomalým krokom aby ho dorazil. V rukách si nahromadil množstvo energie, ktorá oslnivo žiarila. Ale jej svetlo ožiarilo staré zranenie na Adamovom ľavom pleci. Slabú jazvu, ktorá sa mu lúčovito rozbiehala po ruke. Svelo tiež odhalilo Adama, bez jediného škrabanca. (Pokiaľ nepočítame tie, ktoré utŕžil predtým pri parkuristických kúskoch.) ,,To nie je možné." ticho hlesol čarodej, nespúšťajúc z chlapca oči. ,,Myslel som, že si mŕtvi." vydral zo seba priduseným hlasom.

Adam sa začal preberať z bezvedomia a čarodej si k nemu kľakol. Na veľké Veliteľové prekvapenie, keď Adam otvoril oči usmieval sa. Nad sebou videl kľačiaceho čarodeja. ,,Ahoj Michal."

,,Ahoj Adamko." Michal sa nedokázal neusmievať. *

,,Nechápem. Čo to má znamenať?" konečne sa ohlásil zmätený Veliteľ. Michal sa prudko strhol, vyľakaný nečakanou prítomnosťou lovca. Adam, v obave aby na seba nezaútočili, sa medzi nich postavil. ,,Michal, toto je Veliteľ. On ma .... zachránil. Veliteľ, to je Michal. Môj brat." rýchlo ich zoznámil Adam.

Michal s Veliteľom sa dohodli, že bude najlepšie keď Adam zostane s rodinou. Adam sa odteraz bude učiť od Michala.

Ešte pred odchodom sa Michal spýtal Veliteľa, ,,Naozaj ste zachránili môjho brata?" ,,Áno." ,,Aj keď ste vedeli, že je čarodej?" ,,Áno, ale nepýtajte sa prečo." popravde odpovedal Veliteľ. Ale odpoveď poznal Michal: ,,Lebo to tak bolo správne." Podal Veliteľovi ruku, ,,Ďakujem." Veliteľ ucítil na zápästí pálivú bolesť. Keď mu ju Michal pustil uvidel na ňom zvláštny symbol. ,,To je znamenie Priateľa čarodejov. Vďaka nemu na vás dobrý čarodej nezaútočí, pokiaľ naňho nezaútočíte vy." vysvetlil Michal s úškrnom.

Rozišli sa v dobrom. Ako priatelia. Adam s Michalom sa, bez toho aby sa čo len vzduch zachvel, premiestnili k Michalovi domov. A Veliteľ sa tiež pobral, ale po svojich.

Bratia sa znovu stretli. Lovci a čarodejníci uzatvárajú tajné prímeria. Blíži sa úsvit.

Je predzvesťou, že sa temné časy končia.

*Na vysvetlenie pre Veliteľa a ostatných: Crepitus je špecifické zaklínadlo pre Michala. Nikto iný ho neovláda. Adam je jediný proti nemu imúnny. Lebo keď bol malý, Michal ho ním omylom zasiahol do ľavej ruky. A keďže bol ešte dieťa dokázal sa z toho spamätať (tak ako malé deti sa lepšie zotavia z ovčích kiahní ako starší) a zároveň si voči nemu vybudoval imunitu. Vďaka tomu spoznali, že sú bratia.