Čo hovorí zrkadlo (autocharakteristika), Leo Kupec,II.B

     U nás doma veľa zrkadiel nenájdete. Síce máme len dve, no  vždy sa pri nich veľmi rád zastavím.
     Pozriem na toho pána v zrkadle, usmejem sa, žmurknem jedným očkom a poviem si, to tričko je na tebe naozaj úžasné, Leo. Robím to takto naozaj často. Veď keď som doma a nemá sa na mňa kto pozerať, nemôžem to super telo nechať len tak, aby ho nemal kto obdivovať. Vždy keď sa pozerám na seba, inšpirujú ma moje krásne hlboké hnedé oči. Nechápem ľudí, čo sa do nich nemôžu zamilovať hneď pri prvom pohľade. Na rade sú vlasy. Sú tiež hnedé s jemným nádychom ryšavej a vpredu , ako ich má Elvis Presley. Ale ako hovorí moja maminka, ryšavá a Elvis sú sexi. Hneď na to pozriem nižšie na vypracovaný krk, cez ktorý sa krížom ťahá obrovská tepna. Samozrejme sa mi nafúkla od toľkého posilňovania. Nasledujú mužné plecia, ktoré mi robia trochu starosť pretože keď vchádzam cez dvere, musím ísť bokom. Ostatné, ako sú ruky, prsia a tá tehlička na bruchu nebudem komentovať. Dobre, tak budem. Sú super. No aby som tu nehovoril len o tom, aký som neodolateľný a dokonalý, mám aj nejaké zlé vlastnosti. Jednou z nich je napríklad moja lenivosť. Keby som nemusel, tak sa zo sedačky nepohnem. Okrem iného som veľký bordelár. Ak by som mal v strede izby kopu oblečenia vysokú až po strop, radšej poviem, že to je ďalší podporný múr. Veď ako sa hovorí, istota je guľomet. Myslím, že ostatné zlé vlastnosti si nechám radšej pre seba. Nie že by mi to uškodilo  mojej povesti, ale nechcem ľudí zaťažovať nepotrebnými informáciami.
     Dúfam teda, že taký obľúbený, ako som teraz, ostanem ešte v ďalekej budúcnosti a že vyčarím ešte mnohým osobám úsmev na tvári, pri pohľade na môj biceps.

                                                                             Leo Kupec, II.B