Deň hromadného unudenia (Michala Gálová, II.B)

Niektorí sa radšej nechajú vypísať alebo si nechajú od mamy napísať ospravedlnenku, len aby sa neunudili. A ak sa dakto ocitne v škole, tak rozmýšľa čo sa asi bude diať na imatrikulačkách. Je vždy branné cvičenie až taká nuda?

Počas prvej hodiny s hlavou skotúľanou na lavici som  načúvala jedným uchom ako poskytnúť prvú pomoc. Sem tam som zbystrila svoju pozornosť, hlavne keď p.p. Hlavatá vytiahla čudnú namodrastú bábiku, ktorá vyzerala ako z toho najdesivejšieho hororu.

Cez druhú hodinu som sa s  babami rozprávala o rôznych témach, len nie o civilnej ochrane. Našu Mišku to taktiež absolútne nezaujímalo. Keď sa pán profesor rozhodol, že nám vymenuje niekoľko zbraní hromadného ničenia a súčasne okríkne Mišku, vyznelo to asi nejako takto:

„Teraz vám vymenujem niekoľko zbraní hromadného ničenia...Miška!“ Celá trieda sa rozosmiala.

Na ďalšej hodine som konečne zistila, kde je sever. A pokúsila som si zdokonaliť svoj biedny orientačný zmysel. Určovala som azimut. Jednoducho nič nové.

Napokon sme sa vybrali na prechádzku, ktorá sa niesla v duchu „do Campingu a ešte ďalej“. Počas prechádzky sa hovorilo o  šmolkoch, najmä o šmolinke, taktiež sa spomínalo na prvácke časy prostredníctvom Domčinho zošitu zapísaného hláškami našich profesorov. Smiech neutíchal celou cestou od gympla a spät.

V tento deň som zistila, že našej triednej nie je sympatická oživovacia bábika. Pán profesor  odhalil zbraň hromadného ničenia v našej triede a sever v U38 sa nachádza v ľavom kúte. Napokon, nezáleží na tom, aký je deň, aké nezáživné je učivo, či celý program. Keď máte dobrú partiu v triede, vždy sa dobre nasmejete.