Do Viedne a zase späť (P. Maškovičová, I.A)

Výlet začal náročne, lebo odchod autobusu bol už o siedmej. Vybralo si to svoju daň, pretože sme aj tak museli čakať na oneskorencov. Cestou tam bolo v autobuse až podozrivé ticho. Upozornili ma na to spolužiaci, čo sedeli predo mnou, lebo sa sťažovali, že všetci sú potichu,čiže oni museli byť o to hlučnejší. Takmer hneď po prechode do Rakúska sme si všimli typické veterné turbíny.

 Ku koncu si vodič autobusu začal púšťať mix nemeckých detských pesničiek a moderných slovenských. Technické múzeum bolo zaujímavé. Hlavne preto, lebo sme nemuseli počúvať sprievodkyňu a mohli sme chodiť po múzeu podľa seba. Čo nás nebavilo, to sme preskočili. Ku všetkému, čo tam bolo vystavené, bol aj nejaký text na tabuľkách. Ale úprimne, komu by sa to chcelo čítať, keď to bolo navyše po nemecky? (A len tak medzi nami, ani profesorovi sa to nechcelo, ale aby som nebonzovala, tak nepoviem ktorému.) Mne a babám, s ktorými som chodila po výstave, sa najviac páčila časť, kde sa dali púšťať pesničky, a tak sme si mohli vyskúšať waltz, ktorý sme sa učili v škole.

 Celá výstava bola interaktívna. Keby som mala opísať všetko, tak to zaberie minimálne celú jednu stranu. Ale spomeniem aspoň to, že tam bolo veľa počítačov, na ktorých sa dali hrať hry k danej téme, mini-kino s krátkymi filmami, počítače s internetom či televízia. Aby som nezabudla, skvelá bola časť venovaná vesmíru. 

Výborné bolo aj televízne nahrávacie štúdio, kde sa dali nahrať vlastné správy. Celé to bolo veľmi únavné, preto sa ani nečudujem, že p. p. cestou na Slovensko zaspal.

V Bratislave sme boli na výstave Tutanchamon. Zaujímavé bolo to, že sme dostali slúchadlá a ovládač podobný tomu televíznemu, a tak sme si mohli vypočuť výklad každý svojím tempom. Zapôsobilo na mňa, koľko zlata mal v hrobke, aj to, ako tam bol uložený, lebo jeho hrobku chránili štyri veľké truhly, medzi ktorými bolo len pár centimetrov voľného miesta. Ale  počúvať to dve hodiny bolo dosť aj pre takého nadšenca pre všetko egyptské, ako som ja.

Našťastie sme nikoho vo Viedni nestratili, nikto neukradol Tutanchamonovi nič z jeho pokladu a všetci sme dorazili spokojní domov.

Otázka na záver: Koľko žiakov treba na zablokovanie dopravy vo Viedni a parkovisku v Bratislave?       

Odpoveď:  1. A + 1. B  :)