Dobrý sluha, zlý pán (?) (Nina Sobotovičová)

„Pusť na chvíľu z rúk ten ovládač a choď von! Kedy si tam bol/a naposledy?!“

„Stále sedíš za počítačom! Vypni ho už na chvíľu, inak si pokazíš oči!“

…týchto, a mnohých ďalších nástojčivých príkazov sa nám často dostáva z úst našich ustráchaných rodičov.

Musím povedať, že majú mnohokrát plné právo pociťovať úzkosť pri pohľade na to, ako ich ratolesti visia očami na rozsvietenej obrazovke. V dnešnej dobe plnej výdobytkov modernej techniky je takmer nepredstaviteľné stráviť deň bez toho , aby ste väčšinu z nich museli použiť.

No ako spoznáme, že po notbuku či mobile siahame príliš často? Kde sa nachádza pomyselná hranica medzi nevyhnutným a zbytočným ?

Myslím, že nájsť túto hranicu nie je až také ťažké. Bohužiaľ, nerobí nám problém ani prekročiť ju.

Môžeme sa stať závislými na televízii či počítači bez toho, aby sme o tom vedeli. Je pre nás prirodzené po príchode zo školy, práce zapnúť televízor či PC s pripojením na internet za účelom zhromažďovania informácií či vypĺňania nášho voľného času. Kedy teda spozornieť?

Spozornieť by sme mali v momente, kedy si uvedomíme, že len bezcieľne hľadíme do obrazovky, bez toho, aby sme niečo zaujímavé sledovali či hľadali. Ak sme ochotní bojovať s prekážkami, akými môžu byť naša lenivosť, pohodlnosť, či jednoducho zvyk používať tieto technické mašinky pri každej príležitosti, máme spolovice vyhraté. Možno budeme prekvapení, koľko voľného času zrazu máme.

Za pokus to určite stojí ;-)