Je povinné čítanie naozaj „povinné“? (Karolína Kolláriková. III.B)

Sú asi len dva typy študentov, tí, ktorí o povinnú literatúru ani nezakopnú a tí čo ju čítajú, nebudem rozoberať, či s radosťou alebo s kyslým výrazom. Kde je teda pravda a prečo čítať povinné diela?

Priznajme si, máme na práci aj lepšie veci ako sedieť s knihou zavretí doma. Každý si predstaví niečo svoje, čo je lepšie ako toto. A že je ich veľa. A potom aj iné školské predmety existujú, nie len „slovina“, lebo keď si neprečítam Antigonu „guľu“ nedostanem, ale keď sa nenaučím zhodné zobrazenia a nasýtené roztoky, tak áno. Na druhej strane, prečo by sme to mali čítať, keby na tom naozaj niečo nebolo. Nie vždy kniha zapadá do nášho štýlu a určite nás nie vždy baví, napriek tomu má každá jedna niečo do seba. Verím, že pre nás vybrali dobre, naozaj vhodne. Možno nepochopíme každú knihu hneď, možno k tomu budeme potrebovať výklad učiteľky, možno vtipy Miša Kubovčíka v Baštrngu, alebo pár rokov a pár problémov navyše, aby sme pochopili. Čítanie ako také dokáže človeka úplne zmeniť, prehĺbiť ho, ukázať mu rôzne obdobia, životné osudy, vzostupy a pády ríš, ľudí a ľudskosti. Ale čo povinné diela, sú aj ony také? Sú, aj ony sú také! Sú aj onaké, čo nás unudia alebo rozplačú Nikdy neviete, čo si vyberiete.

Veď ony sú také nudné, to kedy ten „pajác“ napísal! Ach, zas niečo s vojnou? Zasa dráma? Si robíš srandu, nie? Koľkokrát som toto počula? Asi toľkokrát, čo za môj život pršalo. Hej, občas je to pravda. Napriek tomu sa zamyslite, ktoré staré veci ešte používame? Čo tak kladku, koleso, kombinačný štvorec alebo Hippokratovu prísahu? A stále máme z nich osoh, tak isto aj v príbehoch starých „pajácov“ sa niečo nájde musíte aspoň skúsiť hľadať. A keď už nič iné, vytrhnú nás z online sveta, od online známostí a ľudí, z Youtube-u a z Facebook-u do starovekého Grécka, ku dvom zlým dcéram, za truhlicou lakomého muža, na bitevné polia. Všade tam, kam by sme sa ani on-line nedostali. A čo odporúčam ja? Pre romantičky určite Peter a Lucia (Romain Rolland), pre tvrdých chlapov Na západe nič nové (E. M. Remarque), pre rozvážnych filozofov Starec a more (E. Hemingway), pre dobrodruhov Olivera Twista (Charles Dickens) a pre dobrých priateľov Traja kamaráti (E.M. Remarque). Len pár z tých, čo vás donútia cítiť...