Je virtuálny priateľ môj skutočný kamarát? (D. Ježová)

     Virtuálny svet  v mnohých evokuje pocit bezpečie. Priraďujú si ho k internetu akosi automaticky. Vtedy vnímajú len seba, svoje potreby, majú čas vypnúť od povinností bežného života a stať sa na pár hodín len zelenou bodkou v kraji svetlušiek.

Je to len ilúzia bezpečia či naopak - realita? Skutočne sa nám na internete nemôže nič stať?             

foto: Dominika Beličková, lll.B

    Môžeme byť sami sebou a od iných očakávať, že sa zachovajú rovnako?                                                  

Na internete sa potuluje veľa ľudí, ktorí sa hodiny dokážu strácať na chatových stránkach a vedome sa skrývať za identitou iných či tou vymyslenou. Veľa ľudí to skúša, len z prostej zvedavosti či z toho dôvodu, že si to jednoducho môžu dovoliť a láka ich tá predstava. Málokedy ide o to, priamo niekomu ublížiť. 

    Častokrát je to len nedorozumenie či prekročenie hraníc, kedy virtuálny svet presahuje do toho skutočného a naopak. Je možné sa tomu ubrániť? Ak do toho zahrnieme naše vlastná pocity a vytvoríme si na internete vzťahy, potom je skoro nemožné sa vyhnúť prepojeniu týchto “2 svetov“.  Samozrejme sa nám objavuje otázka či je náš priateľ skutočný? Je ten človek, s ktorým zdieľame svoj každodenný život, naozaj tým, za koho sa vydáva? V niektorých prípadoch o tom ani nezapochybujeme. Ale čo keď je to inak? Čo keď sme sa dali chytiť do pasce a už z nej sami netúžime odísť, pretože sme si tak zvykli na dotyčného, že nám predstava skončenia komunikácie absolútne nepripadá do úvahy?  Vtedy nás strhne virtuálny svet do svojich sietí a ťažko sa z nej vytrhneme, keď sa sami nedokážeme ubrániť. Možno ani netušíme, že sme sa stali obeťou a len tápame.

    Takže hoci je internet dobrým sluhom, pokiaľ o tom, kto bude pánom čo i len zapochybujete, je niečo veľmi, ale veľmi zle! 

článok: Dominika Ježová, lV.B