Leňoch obyčajný (Nina Sobotovičová)

Aj vy ste sa už ocitli v situácii, kedy na vás niekto útočil kričiac: "Si lenivý ako voš!", "Vôbec mi nepomáhaš!" a museli ste si vypočuť ešte mnoho podobných fráz? Verte či nie, stalo sa to už určite každému. Aj pri najlepšiej dobrej vôli sa každý z nás občas pristihne pri tom, že sa mu nechce robiť vôbec nič. No sú samozrejme aj extrémne prípady. Patríte aj vy k ľuďom, ktorí kým nie sú po uši v odpadkoch, tak sa ani nezodvihnú z postele? Pokiaľ nehrozí naozaj ošemetná situácia v škole, neprinútite sa ani len vziať do rúk učebnicu? Tak potom je na čase niečo so sebou robiť! Nie, nechcem vyznieť ako kazateľ, sama priznávam,že niektoré dni trávim ako koala, len jem a spím, ale ako si potom neskôr sama uvedomím, mám z toho zlý pocit a pripadám si naozaj neschopne. Niečo zrejme na týchto pocitoch bude.

Každému z nás predsa dobre padne uspokojenie z úspechu, za ktorým stálo veľa driny, eufória spôsobená tým, že sme sa dokázali prekonať a urobili sme niečo dôležité. Pre seba či pre svojich blízkych. Možno si teraz hovoríte, že takéto pocity predsa len občas máte, tým pádom je všetko v poriadku. Ale nie je. Momenty radosti z dobre odvedenej práce by mali byť na dennom poriadku. Sú však ľudia, ktorí tieto pocity takmer vôbec nepoznajú. Mali by sme začať každý od seba. Dokázal už niekto zmeniť svet k lepšiemu zatiaľ čo sa vyvaľoval na gauči?" Všteci chceme robiť veľké veci, chceme byť TÍ, o ktorých sa bude rozprávať, veľmi veľa rozprávať (samé pozitíva, samozrejme), no popri tom zabúdame robiť maličkosti, ktoré nás robia šťastnými len preto, lebo sa nám NECHCE. Toto slovko by sme mohli vyradiť na okraj našej slovnej zásoby, používať ho len sporadicky, prípadne ho nechať úplne zapadnúť prachom ;-)