Musí byť všetko podľa teba...? (P. Maškovičová)
Často sa stáva, že musíme robiť veci, ktoré sa nám nechcú. Ak sme tvrdohlaví, nikdy ich ani nespravíme, ak sa premôžeme a spravíme niekomu radosť, môžeme z toho nakoniec vyjsť ako obete.
V čerstvej pamäti mám výstup mojej malej sesternice minulý týždeň na oslave. Ako na správnu oslavu prišla celá rodina. S väčšinou sa nestretávam tak často, ako by som chcela, a aj keď sa na chvíľu stretneme, za ten čas si nestihneme povedať všetko, čo chceme.
O zábavu sa nám postarali najmladší hostia – 2-ročný bratranec a 6-ročná sesternička. Každú chvíľu niečo vymýšľali, takže sa bolo na čo pozerať.
Najviac práce som mala so sesternicou. Hneď na začiatku ku mne pribehla : „Ja by som chcela, aby sme išli k vám a tam by sme sa mohli spolu hrať.“ Tak som jej musela vysvetliť, že nikam nejdeme, ale spokojná bola, až keď som jej povedala, že tu mám karty. Počas celej oslavy každú chvíľku ma volala hrať sa s ňou a to neprešlo ani 5 minút od vtedy, čo sme hrali schovávačku alebo si hádzali loptičku. Keby som jej rázne nepovedala „teraz nie“, ani tortu by mi nedovolila dojesť.
Teraz si možno hovoríte, že som pod papučou škôlkarky. A možno to tak aj je. Pravdou je, že v tomto smere je taký malý terorista/diktátor.
No a na konci ma úplne dostala. Na chvíľu som si sadla k dospelým, že sa konečne porozprávam. Nestihla som si dať ani jeden koláč a už bola pri mne, aby som už išla. Keď babka povedala že nie, nahodila ublížený výraz, aký dokážu mať len deti a urazene zakričala: „Však si sa mi vôbec nevenovala...!“
Sú takí ľudia, ktorí bez ohľadu na iných vyžadujú, aby sa vždy robilo to, čo chcú oni. Poznáte aj vy niekoho takého? Nechováme sa aj my niekedy podobne...?
