Náš lyžiarsky výcvikový kurz (Terézia Markusková, sekunda)
Sekundáni, kvintáni, prváci! Lyže zbalené? Takéto slová nám behali v hlavách, keď sme zobúdzali ráno dvanásteho februára. Na parkovisku pred gymnáziom už stáli rodičia s deťmi a netrpezlivo čakali na profesorov s prichádzajúcimi autobusmi. O ôsmej ruky zamávali a mohli sme vyraziť. Po dvojhodinovej pokojnej ceste vyplnenej hudbou v ušiach alebo nezastaviteľnými vetami o plánoch na nasledujúci týždeň pán šofér spolu s chlapcami vyložili veľké kufre a namáhavá púť z parkoviska k hotelu začala.
Kľúče zaškrípali v zámkach, izby boli zrazu rozhádzané a dlhoroční, aj nádejní lyžiari postávali pred ubytovňou s neistými výrazmi na tvárach.
- P. p. Nešťák s profesionálmi z prvej skupiny,
- p. p. Lášticová s (ako sama povedala) tými najlepšími z dvojky,
- p. p. Faktorová so sem tam padajúcim tretím družstvom,
- p. p. Godályová a štvrtý tím, ktorý aspoň raz lyže skúsil,
- no a posledná, piata skupina nováčikov s p. p . Sopčákovou.
Všetci išli vlastnou traťou. O štvrtej úspešne žiaci vyzuli lyžiarky a pobrali sa relaxovať. Po chutnej večeri (ako pre koho) nezaliezol nikto nenápadne do postele, ale partie sa bavili až do večierky.
Ručička odbila deväť, ranné lyžovanie začalo. Naspäť dorážal skoro každý skvelo naladený a poobede tak odišiel na spoločný svah. Niektorí rýchlo svišťali dolu svahom, pár bojazlivcov ešte zliezlo po svojich. Z lanovky sme pozorovali zasnežené stromy, cítili jemný vánok vetra v mrznúcich a krehkých vlasoch.
V strede výletu snaživcov toľko nebolo, úrazy s chorobami nechali zopár otepľovačiek v skrini a bezvládne telá v posteliach. Keď za bielymi kopcami zapadlo slnko, účastníci zhromaždení v spoločenskej miestnosti spustili hrsť úloh a hier. Zmaľovaní, či inak pohoršení, ale pobavení spolužiaci vhupli do perín, aby mali na ďalšie dva dni dostatok elánu.
Zvyšok lyžiarskeho kurzu sme prežili stále vysmiati, cítili sme sa ako doma. Prejavili sa naše skutočné pohľady počas celého dňa, nie ako zvyčajne iba šesť hodín v škole.
Vo štvrtok začuli skoky, hudbu z tretieho poschodia, záverečná párty bola v plnom prúde. Do tašiek pohádzali tričká, ponúkali kamarátom ostatky sladkostí. Uložili sa k spánku a pousmiali sa nad všetkými zaujímavými zážitkami, novými skúsenosťami, ktoré tohtoročný „lyžarák“ priniesol. Ďakujeme inštruktorom (čiže naším profesorom), že s nami zvládli každý pád na svahu.
Možno si niekedy zatúžil po domove, ale dúfam, že účasť nikdy neoľutuješ!