Naše ALL INCLUSIVE wécka (V. Greinerová, D. Ježová, III.B)

Zvoní. Tvoj močový mechúr ti hlási správu priamo z nefrónov do mozgu, že potrebuje zo seba súrne dostať tú pollitrovku z bufetu. A tak už klušeš... pomaly zakopávaš o vlastné nohy, kým sa nedostaneš do malebného bezpečia kabínky.

V miernom poldrepe zmotávaš rolku, z ktorej visí už len pozostatok kedysi hojného kotúča. Snažíš sa ako-tak zatvoriť dvere a s úľavou si vydýchneš, keď sa ti to len tak-tak podarí. To je ten šťastnejší moment. Ako znovuzrodený opúšťaš útulný priestor, zapínaš si pracku na opasku a pohľad ti spočinie na levanduľovom vrecúšku medzi dvoma okenicami, ktoré svojou vôňou poctilo už mnoho generácií.

Otáčaš kohútik, ruky napriahneš popod točku, kým nával ,,horského“ prúdu bodá tvoje už aj tak príliš skrehnuté prsty. Ale ty to dáš, si predsa študent na dlhé trate, teba len tak hoc´čo nezlomí. A tak sa kdesi v podvedomí snažíš potlačiť pocit ľadovej spŕšky bodavého prúdu. Okukneš na seba v zrkadle či máš akú-takú farbu. V nádeji sa zvalíš na vysilený radiátor, ktorý po celý deň sťažka dýcha na kamenné steny. Pokúšaš sa vpiť teplo do seba, kým ťa v pleciach mierne strasie.

Zvoní. Zbehneš do bufetu po ďalšiu bonaqu? Fajn... Repete o štyridsaťpäť minút.

P.S.: Tvoje WC.