Čo je pre dievča najdôležitejšia vec na stužkovej? Áno, presne tak, šaty. Veď predsa, ktorá z nás nechce byť v taký úžasný večer nádherná a výnimočná? A nájsť ten svätý grál... Veru nebola hračka. Tak pre mňa určite nie.

Farba

Nájsť tú správnu farbu šiat, ktorá by mi pristala bolo dosť náročné a ešte náročnejšie bolo nájsť kvetované šaty, po ktorých som tak nesmierne túžila.Avšak z každého obchodu na mňa vykúkali pastelové šaty s čipkou a všetky boli rovnaké. Napokon som si vyskúšala päť(desiat) odtieňov siv... ale nie modrej. Červená, ružová ba ani biela ma neobišli, keďže som veľmi bledá.

Príliš ťažká sukňa.            Príliš jednoduché           Podobné si už kúpila      Trblietavé ako             Príliš tmavá modrá.

                                      a predražené.               spolužiačka.                  diskoguľa.               

Strih

Keby som toľko nemaškrtila cez prázdniny,mihalo sa mi hlavou keď som nezapla nejaké šaty. A základ dobrých šiat je zakryť nejaké to prebytočné kilečko. Takže som musela zamávať šatám ala morská panna a strihom nad pás. Zbytočne ma deformovali a necítila som sa v nich dobre.

  V skutočnosti som chudšia!                     Mala som pocit, že sa každú chvíľu

                                                             rozpárajú na boku.

Tetušky predavačky

Nikto vám nedokáže tak zlepšiť alebo skôr zhoršiť náladu pri nakupovaní tak, ako samotné predavačky.

„No a čo, že jedna spolužiačka už také šaty má, veď nebudete mať každá úplne rozdielne šaty.“ Zdravím pani predavačku a nech mi nevraví že 12 druhov šiat nejestvuje.

„Ale zlatko, toto sú malé čísla, prinesiem ti väčšie,“ a dovliekla šaty z doby kamennej.

„Aká éterická bytosť je tu!“ potom riekla že cena len za požičanie je 120 eur (nechcite vedieť kúpnu cenu).

Príliš bledé.                                Ružovučká ako prasiatko.      Už v mojich očiach vidno,      Hollywoodska hviezda.

                                                                                           že to nie sú tie pravé .         

Zúfalstvo

Keď som si už dlhšiu dobu nevedela nájsť šaty, bola som veľmi nešťastná. Čím ďalej, tým častejšie sa mi stalo, že som si skúšala šaty niektorej spolužiačky. Uvažovala som aj nad požičovňou. Netúžila som však po róbe, v ktorej by som sa nevedela poriadne hýbať. Navyše rada vymetám plesy, tak som potrebovala nový kúsok na budúcu sezónu.

Favoritky

Mala som dvoje šaty, ktoré sa mi nesmierne páčili. Tie ružové mali zaujímavý medený nádych a princeznovskú sukňu, lenže mi nesedeli na chrbte ( a v menšom čísle už ich nevyrábali). Tie druhé, červené boli príliš drahé, avšak mamina bola ochotná mi ich kúpiť. Hrýzlo ma svedomie, pretože tá suma bola dosť vysoká.

Konečná

Tak som ešte posledný krát šla pozrieť do salónov. Musím podotknúť, že šaty ktoré som si nakoniec kúpila, mi vybrala milá pani predavačka. „ Ja to mám už v oku, tieto ti pristanú. Rýchlo si ich vyskúšaj, lebo si ich chce ďalšia slečna skúsiť.“ Nakoniec si ich neskúsila, pretože som si ich spokojne niesla domov.

A teraz ma chytá panika kde sa dám namaľovať a učesať.

To sú ony. Už sa teším, ako mi na nich vynikne stužka.