Obdobie zmien (Nina Sobotovičová)

               Rekonštrukcia našej školy pokračuje aj v novom kalendárnom roku. Už dva mesiace sú chodby gympla pokryté bielym popraškom. Viac ako osem týždňov ma po vstupe do vestibulu prenasleduje zápach farby, riedidla a prepotených montérok. Zakopávam o vedrá od primalexu a s každým nádychom pokladám základné kamene budúcej astme.

Vo všeobecnosti je rekonštrukcia chápaná ako pozitívny krok, posun k lepšiemu.

K estetickejšiemu bývaniu, modernejším technológiám či k zútulneniu priestorov, v ktorých pravidelne trávime istý čas...

Moje rozčarovanie z aktuálnej situácie zrejme spôsobilo, že som sa úvode vyjadrila až príliš kriticky. Všimla som si, samozrejme, aj pozitívne zmeny, ktoré má renovácia školy na svedomí. Tak napríklad v našej triede sa objavili nové elektrické zásuvky! Možno moje slová vyznievajú banálne, no pre nás to bolo skutočne potešujúce zistenie. Dobrá zásuvka predsa nie je zlá.

Robotníkom ide práca evidentne od ruky a pri pohľade navôkol sú zrejmé pokroky. Aj laik si všimne stopy po nových elektrických rozvodoch či čerstvo vymaľované steny. Lešenia sa tak pomaly ale isto strácajú z dohľadu, zvuk vŕtačky pozvoľna utícha.

Neodpustila by som si opomenúť chvályhodnú výdrž všetkých žiakov i profesorov gymnázia, s ktorou pokojne zvládali vyučovanie v bojových podmienkach. Sťažené okolnosti sa totiž nijakým spôsobom nepodpísali na ich výkonoch, aj keď ako výhovorka by podobné argumenty určite poslúžili.

Snáď koncom januára pracovné nástroje utíchnu nadobro a zvonček oznamujúci hodinu či prestávku bude jediným zdrojom hluku. Tak, ako sme boli zvyknutí doteraz.