P.p. Šalmíková nám prezradila... (Tomáš Široký, II.A)

Pani profesorka Zuzana Šalmíková sa narodila 24.2.1964. Pochádza aj býva v Seredi. Študovala na Prírodovedeckej fakulte UK (ktorú svojim študentom aj vrelo odporúča). Učila na ZŠ Petrovskej, Školskej, P.O. Hviezdoslava a J. A. Komenského (je to stále tá istá škola, len mala toľko názvov ). Má manžela (ako sama podotkla – stále toho istého) a 3 deti – 2 chlapcov a 1 dievča.
Toto bola p.p. Šalmíková v skratke a my Vám s ňou teraz prinášame krátky rozhovor.

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Neuveriteľné, ale učiteľka!

Kedy ste sa pre učiteľstvo rozhodli?

Už v materskej škole som dávala detičky do „laty“, ale aj som im čítala rozprávky (už ako 5-ročná som vedela plynulo čítať). Takže asi od tohto obdobia.

Prečo ste si vybrali práve geografiu?

Geografia bola len doplňujúci predmet, študovala som matematiku. A keďže chémia ani fyzika nebola moja „šálka kávy“, tak som si vybrala geografiu.

Rada cestujete? Ktoré destinácie ste už navštívili? A máte aj nejaké vysnívané miesta, ktoré by ste ešte chceli navštíviť?

Je to asi divné, ale nie veľmi. Bojím sa lietania a ani cesta autom mi nerobí dobre, takže najďalej som bola v Chorvátsku – milujem more a celú dovolenku strávim vždy vo vode. Nemám žiadnu vysnívanú destináciu, najradšej cestujem po Slovensku – najlepšie sa cítim na Orave a Liptove.

Na našej škole ste už učili. Kedy to bolo a ako si na to spomínate?

Učila som na tejto budove (pozn. redakcie: na novej budove), keď tu sídlila ZŠ Petrovská. Boli to najkrajšie roky – bola som mladá a deti boli poslušnejšie :).

„Prischol“ Vám ten istý kabinet. Ako ste sa v ňom zabývali?

Zvykla som si hneď, žiaden problém.

Už ste vraj stihli vyhodiť poistky. Pri akej príležitosti sa Vám to podarilo?

Bola to len prasknutá žiarovka, bežná vec. Nemám žiadne nadprirodzené schopnosti. 

Ako sa Vám tu páči? Študenti poslúchajú? Alebo...

Veľmi. A študenti sú všade rovnakí – niektorí poslúchajú a niektorí nie. Ale pracuje sa mi s nimi dobre.

Aké máte koníčky?

Rada sa stretávam s priateľmi a najradšej s nimi spievam pri gitare všetky piesne z obdobia mojich študentských čias, rada čítam a čo je zaujímavé, mám rada svoju prácu!

Chováte aj nejakých domácich miláčikov?

Nie, vôbec žiadnych.

Aká je Vaša obľúbená farba?

Sivá, to ste si určite všimli.

Akým mottom sa v živote riadite?

„Na každú sviňu sa niekde varí voda.“ A často si hovorím, keď sa mi niečo nepodarí „mohlo to dopadnúť aj horšie.“

Čo by ste v živote chceli dosiahnuť? Máte nejaký vytúžený cieľ, za ktorým v živote idete?

Chcela by som sa stať ministrom školstva a zvýšiť všetkým učiteľom platy (nereálne a nesplniteľné, ale o tom sú sny!)

Ďakujem za rozhovor :)