Pasť (Temné časy č.7, Paulína Maškovičová IV.A)

30.05.2018 22:32

Je noc. Mesiac v splne sem tam zastrie rýchlo letiaci mrak. Adam s Veliteľom sa zakrádajú cez tmavý les. Ticho rušia len zvuky zvierat a miestami zakopnutia Veliteľa o vyčnievajúci peň. Spolu s Adamom sú už dva týždne na stope čarodejovi, ktorý vyčíňa v okolitých lesoch.

Upachtení sa vymotali na čistinku. Uprostred nej sa krčí malá drevená chalúpka. Opatrne sa k nej približujú, pripravení sa brániť, keby na nich niečo zaútočilo. V oknách sa nesvieti.

,,Skúsime ju preskúmať zvnútra. Ale buď v strehu." Veliteľ varuje Adama a prvý vchádza do dverí.

,,Nikto tu nie je." zhodnotil situáciu veliteľ po rýchlom prezretí jedinej miestnosti. V tej chvíli sa z poza vedľajšej steny ozval rachot, akoby hromada riadu padala na zem. Adam sa vydesene mykol a Veliteľ spontánne zahrešil. Adam sa priblížil k stene so svietiacou guľou mágie v ruke. ,,Zdá sa, že sú tu ešte jedny dvere. Pôjdeme tam?"

,,Dobre, ale počkaj vytiahnem si zbraň." Ale Adam od nedočkavosti potisol dvere a skôr ako mu v tom stihol Veliteľ zabrániť, vstúpil do miestnosti. Niečo ho tam lákalo. Cítil v nej mágiu.

A nemýlil sa. Pri prechode cez prah pretrhol lanko, ktoré spustilo zložitý mechanizmus reakcii založených na gravitácii. Po celom obvode izby sa uvoľňovali ďalšie lanká a tie zhadzovali predmety z poličiek. Ako posledná sa uvoľnila gulička, ktorá sa kotúľala po poličke, drcla do knihy a tá prevrátila fľaštičku s jasnomodrou tekutinou. Časť tekutiny sa ako v spomalenom zábere vyliala a v absolútnom tichu kvapla na zem. Pri jej kontakte so zemou sa v záblesku svetla vytvoril žiarivo-čierny svetielkujúci portál.

Všetko sa udialo v priebehu niekoľkých sekúnd. Adam si ani nestihol uvedomiť čo sa stalo a bez toho aby zastavil vstúpil do miestnosti. A keďže sa nezastavil, žiariaci čierny otvor ho pohltil a obaja, portál aj Adam zmizli.

Veliteľ sa našťastie rýchlo spamätal z prvotného šoku. Určite čarodej, ktorého prenasledujeme, použil nejaký spôsob premiestňovania sa. A Adam naň omylom natrafil. Stačí len zistiť ako ho spustili.

S už vyťaseným mečom vstúpil do izby. Tentokrát sa nič nestalo. Všade bolo ticho a šero. Veliteľ skúseným pohľadom preskúmal miestnosť. Jeho pozornosť upútala gulička, ktorá sa dokotúľavala. Vedľa nej ležala prevrhnutá fľaštička. Zobral ju jemne do rúk a prezeral 

si ju. Čo keď je to pasť? Napadlo ho niečo bláznivé a potom to aj spravil. Vylial zvyšok tekutiny na zem k svojim nohám. A ako predtým aj teraz vznikla čierna diera veľkosti človeka. ,,Tak potom sme mu do nej padli." a s odhodlaným výrazom vkročil do žiariacej temnoty.

Ocitá sa znovu vonku. Na neznámom mieste, na kopci. Nie, nie je neznáme. Veliteľ postupne spoznáva skaly a zrúcané múry hradu, kopec, dedinu pod ním a vyvýšeninu nad zrúcaninou na ktorej teraz stojí. Pred rokmi som tu našiel Adama. Ale čo tu robíme teraz a kde je? Mal dobrý výhľad. Rýchlo si všimol vysokú postavu v kapucni ktorá sa zakrádala medzi múrmi a kráčala jeho smerom. ,,A... ." chcel zavolať na Adama. Ale uvedomil si, že na Adama je až príliš vysoký. A dnes večer určite nemal plášť v kapucni, v hustom lese by mu zavadzal. Až teraz si všimol tieň na začiatku zrúcaniny, bližšie k Veliteľovi. Spoznal v ňom svojho chránenca a odľahlo mu. Sme tu obaja. Ale kto je ten tretí?