Poľsko 2011, Ľubomír Mrváň, II.A

Pred budovu GVMS som dorazil okolo 5:20 hod. Hneď pri autobuse som stretol Števa spolu s pánom Lenčešom a Markom. Kufor som si odložil a nastúpil som. Postupne pribudli aj Miška, Dominik, Maťa, Peťa a ostatní z 3.A a septimy. Okolo 5:50 hod. sme vyrazili.

                Po diaľnicu pri Leopoldove bolo v autobuse hrobové ticho. Potom sa začali študenti, učitelia a aj pán vodič prebúdzať a v autobuse vznikal konverzačný šum.

                Prvú prestávku sme mali na benzínovej pumpe v Čadci.  Nebolo tam vyhradené miesto na parkovanie, tak to pán vodič šupol vedľa rodinného domu s anglickým trávnikom. Ako dobre vieme, dvere autobusu sú na pravej strane a ten dom nemal chodník, takže po vyprázdnení autobusu vyzeral ten trávnik ako po nájazde býkov. Majiteľ domu chcel na nás zavolať mestskú políciu, ale keď zistil, že sme zo Serede, tak sa stiahol naspäť do domu a zastrel žalúzie.

                Prechod cez hranice bol pokojný, ale pred Osvienčimom nás zastavila „Policia Doprawna“. Začali kontrolovať všelijaké papiere, povolenia, súhlasy, nesúhlasy, stravné lístky, pokémonovské kartičky atď, atď. Počas kontroly dokladov si niekto všimol, že ten policajt má veľmi pekné oči, a že sa na tú osobu pri očnom kontakte usmial. Pánovi príslušníkovi sme teda pridelili prezývku „Policajt aktraktywni“. Napokon policajti dali obidvom vodičom pokutu 500 zlotých, asi za to, že nemali pretočený kalendár či čo, a išli sme ďalej.

                Obhliadku Oswienčimu a Birkenau nechcem príliš komentovať, pretože je to tam strašne smutné a človek tam musí ísť, aby pochopil, čo sme tam zažili.

                Po príchode do Dolného Kubína na nás čakal pekný hotel s celkou prijateľnou večerou. Po večeri „sme všetci išli bez slova do svojich izieb, umyli zúbky a ľahli do postele“. Samozrejme potom sme vstali, obliekli sa, otvorili chipsy a energetické nápoje a začali vyčíňať po chodbách.

                Ráno okolo 8:30 hod. sme sa naraňajkovali a vyrazili na Oravský hrad, ktorý bol asi 10 minút cesty od hotela. Pri pohľade na kopec, kde sa nachádzal Oravský hrad zaznela z úst študentov asi veľakrát veta „Čooože?!“ a „Si robíte srandu?!“. Ale, ako sme neskôr zistili, tak výlet na Oravský hrad bola najzábavnejšia časť dňa, pretože pri dosiahnutí asi polovice hradu začali z úst jedného nemenovaného učiteľa geografie a matematiky vychádzať veľmi zaujímavé neuplné vety a s narastajúcou nadmorskou výškou sa tieto „vety“ čím ďalej tým viac opakovali a jeho tvár začala blednúť. Nebudem menovať, lebo pán Lenčeš by sa asi nahneval:D

                Po odchode z Oravského hradu sme sa tešili do Martina, kde sme očakávali rozchod a trochu času sa v pokoji  naobedovať. Ale ani neviete, ako veľmi sme sa mýlili. To, čo prišlo, sa len tak ľahko nedá opísať. Najprv to bol 15 minútový obed v rýchlom občerstvení. Nie, nebol to McDonald, volalo sa to Frito. Jedlo v tom bolo také, že môj spľastnutý salamový rožok vyzeral, v porovnaní s tým ako delikatesa od Žídeka. Ale to, čo nasledovalo potom,  to sa nedá opísať....fakt nie....hádam vám postačia 2 slová.......Matica....Slovenská. V Matici Slovenskej sme boli pri prehliadke pod prísnym poddohľadom pani sprievodkyne. Nemohli sme sa vzdialiť na viac ako 5 metrov, pretože to zaznamenali  jej senzory a vrátila nás späť. Všetci tam boli znudení vrátane búst Kraska, Sládkoviča a Komenského. Najzaujímavejšia časť bola asi ako sme si dávali návleky  na nohy.

                Po odchode z Martina začali bujaré oslavy. Po nich bola cestá pokojná, až na jedného pána, ktorý dolieval benzín v zákrute. Zdraví a šťastní sme sa vrátili domov.