Prečo Mária Terézia vymyslela školskú dochádzku (Robert Haršányi, sekunda)

Bol krásny slnečný deň. Mária Terézia oddychovala na svojom veľkom pozlátenom tróne a rozmýšľala o ťažkých štátnických otázkach.

       Naraz začula hrozný rachot. Preľaknuto sa postavila a rozutekala sa do kráľovskej klenotnice.

      Keď tam prišla, div neodpadla. Sochy porozbíjané, dlážka puknutá a ešteže prišla včas, lebo by to tam aj všetko vyhorelo. V strede izby stálo jej šestnásť detí s previnilým výrazom v tvári. Trvalo pol dňa, kým sa to všetko upratalo.

      Potom Mária Terézia išla na prechádzku po meste, aby prišla na iné myšlienky. Keď sa tak prechádzala, videla len samé potulujúce sa deti, ktoré vyvádzali iba neplechu a ustarostených rodičov, ktorí si s nimi nevedeli rady. Vtedy si povedala, že musí niečo vymyslieť, aby tie deti nejako užitočne zamestnala.         A tak premýšľala a premýšľala, ale na nič nemohla prísť. A keď už sa skoro vzdala, prišiel jej manžel, František Lotrinský. Meno, bohužiaľ, neklame, a tak ako každý správny lotrisko, mal hneď nápad, ako deti zamestnať na celých šesť rokov. Navrhol jej, aby zaviedla povinnú školskú dochádzku na 6 rokov a potvrdila ju  zákonom, aby každé dieťa muselo chodiť do školy.

     Mária Terézia ani chvíľu nezaváhala a už ten zákon začala diktovať svojmu pisárovi.  Povedala si, že vyriešila  problém štátu a zároveň aj problém nudy svojich vlastných detí.

    Aspoň nebudú  behať po zámku, rozbíjať sochy a celé dni sa hrať s jej korunovačnými šperkmi.