Prečo nehovoriť o úspešnom živote? (Zuzana Tesková, III.A)

Predstavte si, že váš život znázorňuje obrovský oceán. Vy ako jeho riadiaci orgán sa nachádzate uprostred. To je váš počiatočný stav. No vy sa nehýbete. Vlny, ktoré predstavujú všetko naokolo, si vás posúvajú, kam sa im chce. Hovoria si, čo sa im chce, a vy ich len slepo počúvate a necháte sa niesť, ako sa len im zachce. A pritom viete, že na jednej strane sa nachádza krásna pevnina plná radosti a úspechu. Avšak na strane druhej je útočisko krvilačných žralokov čakajúcich na svoju korisť...

     V súčasnosti sa nám do uší a očí dostáva čoraz viac a viac negatívnych slov plných strachu. Pri raňajkách otvoríme noviny, v ktorých sa podáva nejaká tá živelná katastrofa. Ako pravidelný hlavný chod sa servíruje tak často skloňovaná kríza. No a na večeru nás televízia ponúkne hladom a biedou, ktorá nám padne do žalúdku ako ťažké závažie plné výčitiek. Z jedného pohľadu by mohlo ísť o pravidelné informácie pre verejnosť o aktuálnom stave vo svete. No nepomer medzi pozitívnymi a negatívnymi informáciami je predsa taký zreteľný. To sa potom odzrkadľuje aj na životoch mnohých ľudí. Vety ako ,,Komu je dnes už len dobre?“ alebo ,,V dnešnej dobe je nám ťažko“ počuť na každom kroku. Čo sa stalo tým ľuďom, ktorí sa priklonili k takémuto názoru? Sú na tom až tak zle? Alebo to vravia len preto, že aj ostatní majú taký názor? Možno by im prišlo hlúpe povedať, že si žijú skvele, po tom, ako sa im ich kamaráti vyžalujú zo všetkých svojich trápení. Takýmto spôsobom sa rozrastá strom beznádeje a demotivácie do okolia. Hovorí sa o ňom, píše sa o ňom, to mu dáva výživu, a tak rastie a rastie. Ešteže je naša planéta pomerne veľká. Viete si predstaviť, ako by dopadol chudák Malý princ, ak by na svojej planétke neničil ozrutné a mocné baobaby?

     Prečo sa teda nehovorí viac o úspešnom živote? O ľuďoch, ktorí chytili život do vlastných rúk a otočili ho o stoosemdesiat stupňov? Všetko sú to vo svojej podstate víťazi, ktorí si uvedomili, ako to na svete chodí. Nešli tou istou cestou, ako všetci ostatní. Išli svojou vlastnou, tou ktorá im patrila. Preto mali právo vytvoriť si ju podľa seba. Kráčali ňou, zdolávali prekážky a tvorili si cestu, ktorou všetci kráčame len raz. Mená niektorých poznáme, iných nie. Napríklad taký Walt Disney. Chcel niečo dokázať a využiť svoju obrovskú fantáziu. Tá bola v mnohých očiach nedocenená a aj preto ho vyhodili z práce. Vraj mu chýbala originalita. Bankrot, výsmech a kritika – to sú slová, ktoré sa viažu s jeho minulosťou. Ten istý človek však dokázal to, čo málokto. Odštartoval svoju veľkolepú kariéru obrázkom jedného obyčajného myšiaka. Ten, a jeho kreslení nasledovníci sa stali celosvetovým fenoménom. ,,Ak o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj urobiť,“ to povedal Disney. Neboli to však len plané slová múdrosti, ale veta, ktorá vytvorila jeho kúzelný svet. Čo by ste povedali vy človeku, ktorý by za vami prišiel s tým, že sa chce presadiť  s nakresleným myšiakom a tak rozdávať radosť deťom na celom svete? Verili by ste, že sa mu splnia všetky jeho sny?

Menej známym príkladom je hráč amerického futbalu Jason McCartney – prežil bombový útok v Bali s popáleninami tretieho stupňa na polovici tela. Vtedy upadol do kómy a lekári mu dávali minimálnu šancu. On sa však prebral. A nie len to. Dva mesiace na to žil svoj život naplno – vzal si svoju snúbenicu a naďalej exceloval na futbalových trávnikoch. A to aj napriek všetkému, čím si prešiel.   

     Walt Disney a Jason McCartney neboli ani zďaleka jedinými bojovníkmi s veľkými ambíciami, ktorí vyhrali nad svojím osudom. Podobne ako oni  to dokázali aj mnohí iní: vedec Stephen Hawkin, basketbalista Michael Jordan, rýchlokorčuliar Steven Bradbury, režisér Steven Spielberg, cyklista Lance Armstrong, herec Jim Carrey či skupina The Beatles. Začínali od nuly, rovnako ako väčšina z nás. Tá istá štartovacia rovinka, rovnako veľký oceán života. Oni preplávali na tú lepšiu stranu napriek prekážkam a bariéram. A je ich oveľa viac. Sú to ľudia, ktorí sa nachádzajú možno aj vo vašom okolí. Nemusia to byť iba vedci, herci, režiséri či hudobníci. Môžu to byť pokojne ľudia, ktorí dosiahli to, čo si vysnívali, práve preto, že z kritiky, posmechov a prípadných hendikepov si nerobili ťažkú hlavu. Práve naopak, to ich prinútilo doplávať tam, kam chceli. Presne o takýchto ľuďoch by sa malo hovoriť viac...

     Svet je, aký je. Nie je dokonalý ani perfektný. No obsahuje miliardy svetov, ktoré dokonalé byť môžu. Množstvo takých už existuje, alebo existovalo. Právom by si zaslúžili oveľa viac pozornosti. Ostatným ľuďom to dodáva sebadôveru a odhodlanie do života. Nie je to práve to, čo ľudia potrebujú počuť?