Ráno pred zrkadlom (Miška Gálová, 1.B)

Ráno pred zrkadlom má jednoduché pomenovanie- hotová katastrofa! Veď viem, o čom hovorím. Som názorný príklad, ako by to nemalo vyzerať. Každé ráno je také isté. Vstanem, znovu si ľahnem, ešte trochu si pospím a potom zrazu nestíham. To moje spanie sa odráža v zrkadle- strapaté vlasy a obrovitánske kruhy pod očami. Asi by som s tým mala niečo urobiť, však? Môj vzťah k mojim  vlasom  je negatívny. Najradšej by som sa dala ostrihať na krátko. Česanie som neznášala už ako malá, vždy ma musela mama naháňať s hrebeňom po dome. Vlasový problém vyriešim krátkym prečesaním a zagumičkovaním vlasov, aby mi nezavadzali. Presúvam sa k tvári. Ja a dekoratívna kozmetika nie sme veľkí priatelia. Prečo by som si hneď ráno mala vypichnúť oko pri nanášaní riasenky? Vždy sa ešte dívam na to dievča v zrkadle. Tie svetlé vlasy, tie modré okále, ten stredne veľký nos, tie úzke pery, tie mierne guľaté líca a pýcha celej tváre- tri šošovičky na ľavom líci - ale tu sa jej objavila nová vyrážka a v kútikoch úst má zaschnutú zubnú pastu. Odniekiaľ ju poznám. Aha, to som predsa ja! Nuž, môj výzor nie je o nič lepší, ale obstojný, aby som mohla ísť do školy. Rada pre tých, čo si tento textík prečítali - ráno pred zrkadlom nezanedbávajte tak ako ja, nájdite si čas na to, aby ste hneď ráno vyzerali trocha lepšie ako chodiace múmie.