S láskou, tvoj anonym (P. Maškovičová)

Milé dámy, v tejto dobe sa listy už bežne nepíšu, ale čo by ste povedali keby ste dostali takýto?

Už dlho som ti nenapísal a ani nevieš ako mi to trhá srdce.
Nemohol som, ale každý deň som ti v mysli písal.
Ale neboj, vynahradím ti to.
Včera som mal príšerný deň, tak ako inokedy, keď musím veľa pracovať, ale stačilo, keď som ťa zahliadol na kraji ulice a všetko zlé sa rozplynulo. Aj keby bol deň zamračený, škaredý, aj keby vietor fúkal a pršalo, stačí, keby som ťa len raz na okamih zahliadol a celý deň by hneď prežiarilo slnko.
V tvojej prítomnosti mám vždy chuť sa smiať. Pri tebe sa cítim ako v nebi. Akoby neexistovalo nič iné, len my. Pri každodennom strese, ktorý prežívam, je čas strávený s tebou jedinečný.
Dokázal by som celé knihy popísať tým, aká si úžasná. Teraz nanešťastie ešte nikto nevymyslel slová, ktoré by ťa dokázali opísať. Ktoré by dokázali opísať tvoje oči, ktoré sú ako z iného sveta, tvoju povahu, osobnosť ducha, ktoré deň čo deň obdivujem a tvoj smiech, ktorý mi dodáva silu a vedomie že si šťastná, čo pre mňa znamená viac, než si myslíš.
Keď vidím smútok na tvojej tvári, chcem spraviť všetko na svete, aby si sa zase usmievala (tým svojim jedinečným a nádherným spôsobom.) Keď viem, že ti niekto ublížil, radšej by som z neho dušu vymlátil, ako zniesť predstavu, že ti niekto ubližuje.
Prosím napíš mi čo najskôr.

XXX 

S láskou, tvoj anonym