Šialenstvo - krycie meno imatrikulácie (Viki Makovcová, Simi Dudonová I.B)

Šialenstvo - krycie meno imatrikulácie

Tak ako každý rok sme si aj my, neskúsení prváčikovia, prešli tradičným uvítaním do novej gympláckej rodiny. Naši maturanti sa nám predstavili v podobe bifľošov a bifľošiek a v priebehu pár hodín sme si vyskúšali, čím všetkým si počas nášho štúdia na gympli prejdeme. Hneď po uvítaní (po tom, čo pri vstupe od niektorých vyškemrali 1€) sa na nás vrhli nezastaviteľné štvrtáčky so šminkami a farbami v rukách, pred ktorými nebolo úniku a nepomohlo nám ani prosíkanie, aj tak sme všetci skončili pomaľovaní ako veľkonočné vajcia. 

Musíme však uznať, že nás tento rok poriadne šetrili a rozhodli sa pojať imatrikulačky inteligentnejším spôsobom. No aj napriek tomu si neodpustili napríklad sladkú šľahačkovú hostinu  a poriadne si zgustli na niektorých z nás. Všetci sme si vyskúšali naše „obľúbené“ školské predmety v zábavnejšom podaní. Ako prvých si zavolali tých najmenších - zlatých primánov, aby si potrápili svoje bicáky pri preťahovaní lana s mohutnými štvrtákmi, ktorým nebolo všetko jedno a tento drsný súboj sa skončil po tom, čo spráchnivené lano nevydržalo a vypovedalo službu. Nasledovala skúška chemickej zdatnosti, pri ktorej si vybrané páry museli pomôcť obliecť chemické plášte naopak a potom sa z nich vymotať. Samozrejme sa nezabudlo ani na jazyky a tie si dvojice precvičili pri namotávaní nitky, na ktorej visel cukrík. Nikto sa však nedozvedel, ako cukrík chutil, lebo každého prešla chuť, keď uvidel cukrík oslintaný. Ďalší z nás musel podstúpiť dramatický súboj bez rúk (invalidi) - navzájom na seba útočiť parohami. Princípom hry bolo čo najrýchlejšie odzbrojiť svojho súpera. Nasledovala šľahačková hostina, pred ktorou si museli žiaci trošku rozhýbať kosti. Predviedli pár kotrmelcov naslepo počas nezmyselného navigovania pri hľadaní neviditeľného pokladu. Keď si mysleli, že už majú rozcvičku za sebou, naši bifľoši ich obmotali hrubou vrstvou fólie a odsúdili ich na mokrú a šmykľavú cestu, ktorou bola karimatka vedúca k sladkej odmene. Keď už zdolali plávanie nasucho, nemilosrdne ich stiahli späť na začiatok a ich boj sa začal odznova. 

Toto sa zopakovalo ešte niekoľkokrát, až kým sa s vypätím síl nedoplazili na koniec. S takýmito roztrasenými žalúdkami sa potom chtiac-nechtiac vrhli na šľahačkovú tortu, v ktorej si poniektorí nedobrovoľne  namočili celú hlavu tak, že si z nej kúsky vo vlasoch odniesli domov. Aj učiteľky sa dosmiali, keď prišla rada na nich. Svoje dejepisné vedomosti si vyskúšali, keď hádali predvádzané historické scénky. Ako kultúrna vložka na záver sa spievala (alebo sa pokúšala spievať) prvácka hymna venovaná maturantom. Po nej sa už naše trápenie skončilo a odtlačkami prstov na listinu prvákov sme sa oficiálne stali súčasťou blázinca zvaného gympel. Aj keď sme si pomaľované tváre po hodinovom drhnutí zmyli, spomienky na tento výnimočný deň nám ostanú minimálne do maturity. 
 

článok: Simona Dudonová a Viktória Makovcová, 1.B
fotky: Zuzana Horváthová, 4.B