Škola a google (Alex Sokolová, kvarta)
„Načo sa to učíme, veď je to na googli!“ Nepoznávate sa v tejto vete? Určite ste ju vo svojom živote povedali aspoň raz. Však načo sa učiť rozmnožovacie orgány machu? Načo budeme vedieť vymenovať významné soli kyseliny sírovej a siričitej? Načo vedieť rok, v ktorom sa Rakúsko spojilo s Uhorskom? Ak mám byť úprimná, nepamätám si ani jednu odpoveď na tieto otázky. Načo by sme to mali vedieť?
Vtip je v tom, že v živote budeme potrebovať takých 5% zo všetkého, čo nám škola dala. Nikdy však nevieme, ktorých 5% to je. Keď budete pracovať v závode na výrobu liekov, asi nebudete mať čas „gúglovať si“, ako sa destiluje etanol. Keď budete pozorovať mikróby pod mikroskopom ako biológ, asi si nebudete vyhľadávať na wikipédii, čo je meňavka. Nie že by to tam všetko bolo. Nestalo sa vám už niekedy, že ste si dačo hľadali do projektu a nebolo tam vonkoncom nič? Skúste si pozrieť pleseň hlavičkatú v googli alebo pozrite obrázky tagnuté „rastliny prieduchy“. Také ľahké to zas nie je. Preto by ste mali dávať pozor na hodinách.
Ďalej sa na internete nenaučíte čítať medzi riadkami. Samozrejme, že sa sťažujeme na všetky tie rozoznávania; epiteton, metafora, personifikácia... Aký je v tom sakra rozdiel? A keď sa vás také dačo spýta učiteľ na písomke, asi vám je do plaču. Toto je teoretická časť. Na literatúre sa však učíme rozumieť tomu, čo nám autor hovorí. Ako by sme inak mohli čítať lyrické básne? A nemenej dôležité je rozumieť, čo sa nám autor snaží povedať aj pri čítaní epických diel. Koľko z vás si všimlo, že J.K. Rowlingová vo svojej slávnej sérií Harry Potter poukazovala aj na skutočné problémy? Na rasizmus, xenofóbiu, homofóbiu. Nehovoríme o len veciach typu globálne otepľovanie. Keďže sú to príbehy o ľuďoch, akokoľvek fiktívne, vždy je tam niečo, čo naozaj poznáme z nášho okolia. Šikana, podplácanie, večné konflikty. A možno sa aj naučíte, čo v tom momente robiť.
A čo spoločenské konverzácie? Na významných udalostiach, keď idete do opery alebo na nejakú slávnosť, určite sa zapletiete do konverzácie. Čo spravíte, keď sa vás spýtajú na váš názor a chápanie deja napríklad takej Čarovnej flauty? Bez niekoho, kto by vám vysvetlil operu, asi nič nepoviete. Je to predsa len komplikovaný žáner.
A v neposlednom rade, nechce snáď každý dobre platenú prácu? Asi by vám miesto predavačky v Kauflande nevyhovovalo. Netúžite po tom, že jedného krásneho dňa sa budete skrývať pred haldami fanúšikov, ktorí vás budú chcieť spoznať osobne? Alebo by vám snáď bolo proti srsti, keby ste dostali prestížnu cenu a balík k tomu za vedecký objav? Nemyslím si. Ak chcete dobrú prácu, musíte mať dobré vzdelanie. Bohatí psychiatri určite len nesedeli pri počítači, googliac problémy ich pacientov. Slávni režiséri si nemohli hľadať, ako pracovať na filme celý deň. Na patričnú prácu treba patričné vzdelanie. Nie vždy to vyjde, to je pravda, ale základy musia byť všade. A to je tých 5%, ktoré spomínam. Kiežby sme vedeli, ktorých 5% to je...