Stredoveký sen (Jana Talapková, príma)

Už odmalička ma zaujíma stredovek a všetky veci, ktoré sa v tomto období odohrali. Najviac však Veľká Morava, knieža Rastislav, Konštantín a Metod a samozrejme,  môj hrdina stredoveku, kráľ Svätopluk.                                                                                     

Vždy keď sa nudím, čítam si knihu o Svätoplukovi a Veľkej Morave. Včera som sa tiež nudila a ako zvyčajne si čítala, ale stalo sa  niečo nezvyčajné.                           Po prečítaní knihy som si zdriemla a vtedy sa to stalo.

Keď som zatvorila oči, v tom momente som sa ocitla v stredoveku. Vtedy som to nevedela a prvej osoby, ktorú som videla,  som sa spýtala, kde som, aký je dátum a kto som. Táto pani mi s výsmechom povedala: „Johana, a ty nevieš, že si v Nitre a je rok 872?“ „Ďakujem vám, milá pani.“  Netušila som, čo tu robím, a utekala som                  na hrad. Keď som sa dostala na nádvorie hradu, predo mnou  stál sám kráľ Svätopluk. Je to, ako keď celý život túžite stretnúť napríklad svojho obľúbeného herca a on je celý čas tak blízko vo vašich snoch. Poviem vám, bolo to úžasné. Kráľ ma chytil za ruku a sprevádzal ma po hrade. Dal mi tie najkrajšie šaty a požiadal ma, aby som ostala                na večeru. Ja som súhlasila a požiadala som ho o najkrajšiu komnatu na hrade. Hneď ako otvoril dvere, onemela som. Nič také nádherné som nevidela. Nad posteľou boli krásne baldachýny  a na stenách obrazy troch panovníkov  Mojmíra I., Rastislava a Slavomíra. Večer pre mňa prišli dve Svätoplukove dvorné dámy  a požiadali ma, aby som s nimi išla do jedálne. Keď som vošla do tej miestnosti, na stoloch bolo veľmi veľa jedla. Vyzeralo chutne, tak som ochutnala mäso z diviaka, pečené bažanty a iné. Bolo to výborné. Po večeri som si sadla na nádvorie ku fontáne a rozprávala som sa so Svätoplukom. Na druhý deň, keď som sa zobudila, mi dnu do izby prenikalo slnko, vtáčiky spievali a z okna bolo vidieť kopec, dnes zvaný Zobor. Bolo to nádherné ráno. 

Svätoplukovi som sa poďakovala, lebo som tušila, že sa to skončí a mala som pravdu. Hneď po slove ďakujem som sa zobudila s úžasným pocitom.

Bol to najkrajší sen v mojom živote.