Stužková pri mori (Barbora Koštrnová, IV.B)

Ak sa spomenie slovo stužková, určite vám všetkým príde na myseľ to isté: vyzdobená sála, dievčatá v šatách a chlapci v oblekoch, pohľady hrdých rodičov a učiteľov, no netreba zabúdať na kopec starostí, ktoré s prípravou stužkovej súvisia. A presne týmto starostiam sme sa chceli vyhnúť. Po nekonečných hádkach v triede, po hlasovaní a rodičovských združeniach sme dospeli k záveru, že stužková pri mori bude pre nás to pravé.

Piatok 12.9. bol začiatok nášho 5-dňového dobrodružstva. Po vyučovaní sme sa stretli pred školou. Všetci sme boli plní očakávania, no niektorí i plní strachu, predsalen, čakala nás 17-hodinová cesta autobusom. Naša cesta viedla smerom na Bratislavu odtiaľ do Rakúska, Talianska a nakoniec sme konečne zastali v našom vysnenom Nice.

Nice je nádherné mesto s krásnou zátokou nazývanou aj Anjelská zátoka. Hotel, v ktorom nás ubytovali, bol blízko mora a výhľad z izieb bol neopísateľný. Hneď prvý deň sme išli k moru. Bolo krásne čisté, i keď voda bola trochu studená.

Druhý deň bola v pláne návšteva mesta St. Tropez, kde sme mali možnosť vidieť svetoznámu policajnú stanicu Gendarmerie Nationale. Zo St.Tropez sme sa presunuli do mesta Cannes, ktoré je známe každoročným filmovým festivalom. Počas našej návštevy sa tu konala výstava jácht.

Tretí deň sa niesol v znamení stužkovania. Ráno sme si bližšie obzreli centrum mesta Nice. Poobede nás prekvapil nečakaný dážď, ale nakoniec sa vyčasilo a my sme mohli začať s najhlavnejšou časťou celého výletu. Autobus nás odviezol na miesto určenia, no nie tak celkom. Na terasu s nádherným výhľadom viedlo ešte "zopár" schodov, čo bolo celkom zaujímavé, keďže náš triedny z výšok nie je nadšený, ale nakoniec sa prekonal a mohli sme začať. Nastúpili sme si do radu podľa abecedy, a poviem vám, boli sme veľkou atrakciou pre okolitých turistov. Stužkovanie prebehlo v uvoľnenej atmosfére, no myslím, že všetci sme boli spokojní. Po prípitku sme sa opäť pobrali do hotela, kde sme si vopred vyzdobili terasu.

Štvrtý deň, a zároveň posledný, viedla naša cesta do Monaka. V centre Nice sme nasadli na vlak. V Monaku sme si obzreli slávne kasíno a pokochali sa výhľadmi na more. I keď je to malý štát, je veľmi krásny a hlavne bohatý. Do Monaka pre nás prišiel autobus s batožinami a mohli sme sa vydať na dlhú a náročnú cestu domov.

Sama som bola proti stužkovej na Francúzkej riviére. No neľutujem, musím uznať, že máme obrovské množstvo zážitkov, na ktoré nikdy nezabudneme. Veď ako sa hovorí, nezáleží na tom, kde ste, ale na tom, s kým ste.

PS : Veľká vďaka patrí nášmu triednemu a jeho manželke. Ďakujeme, ste super. :)