Takto básnia primáni...

Zuzana Kollárová : Moja vlasť 

Vlasť moja krásna 

si taká zvláštna. 

Keď na teba pozerám 

zvláštny pocit v srdci mám.

Lesy , hory vyznávam

večer myšlienkou

na teba zaspávam.

Kraj môj najmilší

pod poľanou kvitne. 

Vtedy ho milujem 

keď sa jar s letom stretne.

Lúky a pasienky

posiate kvetmi 

nahusto obývané divými zvermi.  

Alexandra Hubinská: Slovensko

Ak sa zahľadím vôkol seba,

od trávy až po koniec neba,

uvidím to, načo najhrdejšia som,

hory, lúky, stromy a môj rodný dom.

Uvidím pestré doliny,

na fašiangy i pálenie Moreny.

Spoznám tento prekrásny štát

a navždy ho budem milovať.

Tebe Slovensko naše milované,

My, Slováci, naše srdcia navždy dáme.

Teba budeme ochraňovať,

za teba budeme verne bojovať.

Patrik Kriška: Potulky po Slovensku.

Začnem pekne po poriadku,

hlavné mesto bude v ďalšom riadku.

Bratislava je to mesto,

krásavica na Dunaji, hovoria jej často.

Idem kúsok ďalej a som v malom Ríme,

u nás na Slovensku tak Trnave hovoríme.

A z Trnavy rovnou cestou

putujeme na Piešťanský kúpeľný ostrov.

Zo skaly sa na mňa hrad Beckov smeje

a ja viem, že cestu na Trenčín mi ukazuje.

Zuzana Šupová: Naše Slovensko

Naše Slovensko milé,

dobre sa v ňom žije.

Mám ho veľmi rada,

nenájdete tu veľkého hada.

Nie je mocné ako Amerika,

tu však nájdete milého strýka.

Bohaté ako Švajciarsko nie je,

no u nás každý vie, čo sa vedľa deje.

Je toho veľa,

čo môžeme na Slovensku milovať:

Tatranské štíty, folklór, kúpele,

Dunaj, Váh i Bratislavský hrad.

Nie sme ani veľký, ani malý štát.

No všetko, čo tu máme my,

aj naše deti budú mať.

Príma: Simona Jakubcová

Simona Jakubcová: VYZNANIE SLOVENSKU

Slovensko krajina moja rodná,

Každý ťa už dobre pozná.

Nikomu z nás sa neštíti,

vyliezťnaTatranské štíty.

Na Lomničák nevyjdeme,

Lanovkou sa odvezieme.

Do jaskýň keď nazrieme,

Krásne kvaple zbadáme.

Zo všetkých sa mi najviac páčila,

Úplne ľadová jaskyňa.

Slovensko je krásna krajina,

V ktorej žije moja rodina.

Na Trenčianskom hrade je studňa lásky,

no ja kráčam vpred, ešte nie je koniec prechádzky.

Prichádzam do Martina k Matici Slovenskej, je to už dlhá doba,

čo uchováva kultúrne dedičstvo Slovenského národa.

Malý kúsok cesty chýba a budem v Terchovej,

veľmi známej rodnej dedinke Jánošíkovej.

Najkrajšie stromy sú vraj na Horehroní,

kus cesty som tam prešiel, pekné sú, ale už ma noha bolí.

Banská Bystrica je známa Slovenským národným povstaním

a tu končím s mojím cestovaním.

Vrátim sa ja domov, do mojej Paty,

to naše Slovensko je aké veľké, ešte sa nakoniec stratím.