Temné časy pokračujú! (Paulína Maškovičová III.A)

Lenže všimol si jeho oči. Chlapec, aj keď sa snažil tváriť statočne, mal slzy na krajíčku.

Adamovi z prstov unikali iskričky mágie. Bol si vedomí toho, že si to lovec všimol. Dlhšie meč neudrží, ale ani sa nedokáže pohnúť.

Veliteľ sa k nemu opatrne o krok priblížil. Chlapec sa mykol a o kúsok sa v záplave iskier

posunul dozadu.

,,Ahoj. Čo tu robíš?" veliteľ sa mu prihovoril, akoby hovoril s plachým zvieraťom.

,,Nemám kam ísť." odpovedal chlapec.

,,Prečo, rodičia ťa tu nechali?" dúfal veliteľ že, za to môžu nezodpovedný rodičia.

,,Lovci ako ty mi zabili rodičov aj brata." povedal s nenávisťou v hlase bez toho aby uhol pohľadom.

Veliteľ nikdy predtým nevidel následky ich výprav. Za sebou počul ozvenu krokov. Vedel že

ostatný lovci sa už blížia.

,,Počuj chlapče, ako sa voláš?'' rýchlo sa spýtal veliteľ.

,,Adam.'' chlapca očividne táto otázka prekvapila.

,,Dobre Adam. Teraz ..." začal naliehavo ale kým sa dostal ďalej pribehli ostatný.

Keď zbadali chlapca zastali a nemo ho sledovali. Vtedy sa ujal slova veliteľ.

,,Toto je Adam, chlapec ktorého tu čarodeji držali.''

Adam od prekvapenia vyvalil oči. Čo to trepe? Veď musí vedieť že som čarodej.

,,Bál sa a nevedel že už sú porazený. Preto tu zostal. Myslím, že budete so mnou súhlasiť, aby sme sa už vrátili. Tu toho viac nenájdeme."

Na tvárach ostatných lovcov sa objavila úľava. Všetci sa pobrali k východu. Aj veliteľ sa otočil na odchod, ale obrátil sa naspäť k Adamovi.

,,A aby som nezabudol Adam,'' dal významnú pauzu, ,,poď s nami. V dedine ti nájdeme nejaký nový vhodný domov.'' dokončil veliteľ s úprimným úsmevom.

Adam len užasnuto stál, ale potom sa za nimi rozbehol. Nemôže tam predsa zostať navždy.

V dedine veliteľ zaviedol Adama do jedného domu. Žili tam manželia ktorý chceli ale nemohli mať deti. Veliteľ im povedal to isté ako svojim mužom. Ani sa pýtať nemusel a manželia hneď navrhli, že sa o Adama postarajú, ako o vlastného.

Keď bol veliteľ s chlapcom sám pred domom, Adam sa spýtal: ,,Prečo si to spravil? Veď

vieš že som...''

,,Čarodej? Hej, ale sám neviem prečo som to spravil. Prosto sa mi to zdalo správne." Rozlúčili sa. Veliteľ mohol ďalej pokračovať vo svojej práci a Adama čakal nový život.

text: Paulína Maškovičová

kresba: Miška Gálová