Temné časy (Paulína Maškovičová III.A)

Stará, napoly rozpadnutá zrúcanina hradu. To nie sú dvakrát najvábnejšie slová na začiatok príbehu. Ale Adam nič iné okrem tejto zrúcaniny a obstarožných kníh nemal. Skrýval sa tu pred ľuďmi, z dediny Pod hradom. Prečo ?

Ľudia a najmä lovci, nenávideli čarodejov. Čarodeji mohli za všetko zlo (teda aspoň podľa nich). Jediný dobrý čarodej je mŕtvy čarodej. Takto a podobne o nich hovorili.

A Adam bol čarodej.

Skupina lovcov stála na vrchu pred ruinami hradu. Vietor silno fúkal a v rozvalinách hradu vydával desivé, kvílivé zvuky. V kombinácii so zamračenou oblohou to bolo fakt strašideľné. Veliteľ lovcov sa preto nečudoval, že mladším a ešte neskúseným lovcom sa veľmi  nechce. ,,Ale keď už si raz vybrali toto povolanie, tak by sa nemali báť každého tmavšieho mraku či zahúkania sovy. Čo spravia potom keď budú musieť bojovať proti čarodejom ?!" myslel si veliteľ. Aj keď sa nikomu nechcelo ísť medzi tie trosky, kedysi určite krásneho hradu, museli.

 Ľudia ich zavolali, pretože sa im zdalo, že sa tam dejú divné veci. Veliteľ už o tomto hrade počul. Pred vyše rokom ho bola preveriť iná skupina lovcov. Našli tam troch dospelých a veľmi mocných čarodejov. (Väčšina lovcov rada preháňa keď rozprávajú svoje historky ako porazili čarodejov, a tak sa stáva, že z jedného pubertiackeho čarodeja vznikne banda po zuby ozbrojených krvilačných čarodejov.) Lenže tí traja boli ozaj mocní, podarilo sa im ich síce zlikvidovať, ale za veľkých strát lovcov čo proti nim bojovali.

Veliteľ nevedel prečo by tam ešte mali ísť. Vedel že na niektorých miestach chvíľu trvá kým moc kúziel vyprchá. Tiež sa do niektorých starých domov schovávali bezdomovci, či slabší čarodeji, ktorý si nedokázali sami vybudovať úkryt. ,, Tak fajn, čím skôr to preveríme tým skôr môžeme odtiaľto vypadnúť." povedal, lebo ani jemu sa tam dlhšie nechcelo byť. Mal z toho miesta divný pocit. Postupne sa vnárali hlbšie a hlbšie do zrúcaniny a zistili že nie je ani zďaleka tak rozpadnutá ako sa zdalo. Zrazu sa niečo striebristo zablesklo. Veliteľ sa pozrel tým smerom. Bol to iba meč na opasku jedného z jeho mužov. Bol to špeciálny meč aký majú všetci lovci. Všetky ich zbrane boli upravené aby dokázali zabiť beštie akými boli čarodeji. Vtedy jeden z lovcov vykríkol. Veliteľ sa tam hneď rozbehol. Práve ten najmenší a najslabší spadol do nejakej jamy v zemi. Či to bola pasca, alebo obyčajná diera v zemi nevedeli. Veliteľ sa rozhodol, že bude najlepšie, keď  skontrolujú aj to novo objavené miesto. Všetci sa postupne pospúšťali dole. Bola tam tma, chladno a niektorí sa sťažovali že aj smrad. Keď veliteľ videl na tvárach ostatných strach, dosť ho to rozčúlilo. ,,Veď sú to len deti. Čo tu robia?! Správny lovec musí byť odvážny a nemilosrdný aspoň tak ako jeho nepriatelia. Inak neprežijú. A oni sa stále boja!" uvažoval v duchu.  /,,Hádam im skúsenosti dodajú odvahu." /Nakoniec sa rozhodli, že sa rozdelia, aby toho viac preskúmali. Pripomínalo to bludisko. Ale celkom zachované. Práve vtedy, keď rozmýšľal nad tým že sa vráti, začul nejaký lomoz. ,,Žeby tam predsa niečo bolo?" Bol to tlmený zvuk. Ale bol. Veliteľ s rukou na meči zahol za roh chodby.

To na čo tam nerazil vôbec nečakal. Čakal nejakého bláznivého čarodeja, alebo obludu, alebo oboje. Ale malého, vystrašeného chalana čo v roztrasených rukách držal meč, nečakal. Chlapec stál rovno a zbraňou, ktorá bola skoro od neho väčšia, mieril na veliteľa. Najprv rozmýšľal aj on, že vytiahne svoju zbraň. Jeden rýchli pohyb a ...

Pokračovanie nabudúce

Text: Paulína Maškovičová III.A

Kresba: Lenka Gurínová