Temnota pretrváva (Temné časy č.4 Paulína Maškovičová)

Ľudia, ktorí predtým utekali, zastali a sledovali čo sa deje.

Adam sa obrátil naspäť k čarodejovi, ktorý medzičasom vstal, a odrazil zaklínadlá, ktoré naňho čarodej vrhol. Našťastie bol na takýto boj zvyknutý. Adama, spolu s bratmi, trénoval otec. Spomenul si na ich spoločné výcviky. Na čarodeja vrhol rovnako rýchlo ďalšie zaklínadlá. Ale spomenul si aj, že jeho bratia aj rodičia sú už mŕtvy. Vzbĺkol v ňom hnev. Bez toho aby si uvedomil čo robí, začal na čarodeja vrhať ďalšie a ďalšie zaklínadlá. Spamätal sa, až keď čarodej ležal na zemi a snažil sa od neho odsunúť čo najďalej. Adam zaváhal.

Čo teraz? Stál tam so zdvihnutou rukou, pripravenou k útoku. Čarodej to využil a rýchlo vstal. Z prstov mu vyleteli blesky. S rachotom vrazili do zeme tesne pred čarodejom. Stratil sa v dyme ktorý blesky nárazom vytvorili. Keď sa dym rozplynul, videl ho ako sa horko ťažko štverá hore kopcom. Utiekol.

Ale nie na dlho. Z druhej strany kopca, zo smeru z ktorého predtým prišiel, sa blížila skupina jazdcov. Na prvý pohľad bolo jasné, že sú to lovci. Väčšina z nich sa oddelila prenasledovať čarodeja. Keď sa zvyšok priblížil Adam spoznal veliteľa, čo ho pred rokmi zachránil. Adam sa obrátil, aby sa uistil, že je Matúško v poriadku. Tisol sa k svojej mame a všetci Adama vydesene sledovali.

Keď veliteľ so svojou skupinou dorazil, vyzvedali od svedkov, čo presne sa stalo. Aj Adama a Matúška sa pýtali. Keď skončili, veliteľ si Adama odviedol nabok. Aj keď sa nedá povedať, že by bolo pri ňom veľa ľudí. Všetci sa držali ďalej. ,,Počul som, čo si spravil.'' keď to veliteľ hovoril tváril sa veľmi vážne.

,,Teraz ani na moment nepochybujem, že som sa pred rokmi rozhodol správne.'' na tvári sa mu objavil jemný úsmev. ,,Bojoval si proti čarodejovi, aby si ochránil ľudí.'' 

,,Chcel som zachrániť hlavne Matúška.'' poopravil ho Adam a potom dodal, ,,Je skoro ako môj brat.'' ,,Ale bojoval si s čarodejom. Počuj, vieš si predstaviť, že by si sa tomu venoval ?'' Adam nič nehovoril, len nechápavo sledoval, čo sa z toho vyvinie.

,,Čo by si povedal na to, keby si so mnou pracoval? Mohol by si mi pomáhať.'' navrhol veliteľ.

,,Tu zostať nemôžem. Ľudia sa ma boja. A veliteľ je spravodlivý...'' rozmýšľal v duchu Adam. 

,,Dobre. Pomôžem vám. Ale nechcem loviť nevinných.'' odpovedal nakoniec. Odišli bez rozlúčky. ,,Bude to tak pre všetkých lepšie.'' Keď odchádzali, pridala sa k nim druhá skupina lovcov, ktorá sa na začiatku oddelila. Podarilo sa im chytiť čarodeja s ktorým Adam pred chvíľou bojoval.

 A teraz všetci mierili do mesta Lov-Lokus, centra lovcov čarodejníc.