Taký typický Štedrý deň (Viki Makovcová II.B)

Už sa k nám nezadržateľne blíži osudný deň D, kedy od rána po dome rozvoniavajú sviečky rôznych vôní a atmosféru dotvárajú koledy, ktoré sú staršie ako salónky na babičkinom stromčeku. Presne tak! Reč je o našich obľúbených Vianociach. Tento nádherný sviatok k nám každý rok prichádza v Decembri, ruka v ruke aj so zvykmi a tradíciami. Od niektorých sa už upustilo a mnohí z nás ani nevedia, čo všetko museli naše prababičky a pradeduškovia absolvovať, kým dostali k darčekom. Preto by som vám chcela pripomenúť niektoré z nich, tie známe aj neznáme, prostredníctvom krátkej vianočnej poviedky.

KONEČNE! Hneď som vstala, obliekla som si svoje špeciálne nohavice na slávnostné dni, obľúbený štrikovaný sveter, ktorý som dostala minulý rok od Ježiška a natiahla som si chutné vianočné ponožky s malými Santa Klausmi. Keď som sa ocitla na bojovom poli - obývačka, kde sa chystalo všetko na odchod k babke, mamina ma opäť prepadla s otázkou, či som si už kýchla. Keď som bola malá, asi som bola na Vianoce chorá a ona to odo mňa chytila, a preto sa ma každý rok pýta stále to isté! Ja neviem, či sa bojí, že odo mňa dostane chrípku aj teraz, ale už ma s tým začína riadne štvať. (Kto si ráno pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého veku)

Pred odchodom som mala nárok len jeden krajec chleba s maslom, ale bez šunky, pretože už nám začínal všetkými neobľúbený pôst. No na toto ma už nenachytajú! Včera večer som si zbalila zásoby perníkov z minulého roku. Aby nemali podozrenie, išla som si z chladničky vybrať jogurt, lebo ten chleba by stál za nič.(Na Štedrý deň sa od rána, až do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe udržiaval prísny pôst -predvečer slávnosti Kristovho narodenia)

Keď sme dorazili k starým rodičom, vyzula som sa a topánky som hodila za seba. Babka ku mne vyštartovala s otázkou, či topánka nedopadla špičkou ku dverám. Vraj keby áno, mamina by ma mala pre istotu zamknúť do izby. (Dievčatá na vydaj hádzali topánku cez hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, do roka odišla z domu) Vianoce sú proste čarovne čudné...

Vyzliekla som si vetrovku a išla som ju zaniesť do šatníka. Po ceste som natrafila na slávne babičkine medovníčky, bez ktorých by Vianoce snáď ani neexistovali. ,, Jéj, kedy si stihla napiecť tieto dobroty?“ opýtala som sa jej. ,,Moja, kým si sa ty váľala v posteli, ja som už bola na nohách a vypekala som pre vás voňavé medovníčky, aby ste mali niečo na to známe škŕkanie v bruchu“ odpovedala mi.(Pred svitaním museli ísť gazdinky piecť vianočné pečivo, ktoré muselo byť hotové pred východom slnka. Po práci bolo osožné poutierať si špinavé ruky do chudáka ovocného stromu, ktorému to malo zaistiť úrodu) Zopár z nich som si schovala na horšie časy a pridala som ich k tým z domu. Človek nikdy nevie, kedy mu taký medovníček zachráni život!

Spokojná so svojou zásobou som si išla sadnúť na gauč do obývačky. Otvorila som dvere a  hneď som ich chcela aj pomaly zatvoriť, ale dedko bol rýchlejší - ,,Ahoj moja, poď mi pomôcť s tým kaprom, sám sa neočistí.“ Keby som si mala vybrať vec, ktorú by som z Vianoc vyradila, bolo by to čistenie kapra! Neznášala som to. Keď som bola malá, táto nepríjemná povinnosť ma obchádzala a popravde som dúfala že tak bude aj tento rok, ale ako vidím už sa k nej budem musieť postaviť čelom ako správny vianočný nadšenec a popasovať sa s ňou. ,,Dobre deduš, idem si po výbavu pomocníka, hneď som tu.“ Zo skrinky v kuchyni som vybrala tanier a zmierená s tým čo budem musieť robiť som vkročila naspäť do obývačky. Pohľad mi padol na tie slizké šupiny. To je moja prvá úloha! Zhrnula som ich na tanier a namierila si to ku košu, no zrazu sa všetci rozbehli k mojej maličkosti, ako keby som vykradla banku. Ich cieľom boli zrejme tie šupiny, keďže mi v ruke zostal poloprázdny tanier. Neviem na čo im tie slizké veci boli, ale aspoň som sa nimi už nemusela zaoberať. (Šupiny z kapra v peňaženke pre financie na budúci rok)

Keď som sa vrátila do obývačky a dedko uvidel môj znechutený výraz, radšej ma poslal pomáhať do kuchyne. Asi si myslel že tam budem užitočnejšia. To ma asi nepozná.. Teta sa zúrivo prehrabávala v šuflíku, kde boli múky a také veci, tak som sa jej spýtala čo hľadá. ,,No čo asi, veď prézle, nie?“ A mali ste vidieť ako na mňa pozrela, keď som jej navrhla, že ich môžem ísť požičať od susedy. Keby vie pohľad nakopať do zadku, ja by som už ochkala od bolesti. Keďže ma to dosť vystrašilo, radšej som sa pobrala do inej časti domu.(Ak ste si počas dňa nebodaj chceli niečo požičať, nebol to dobrý nápad, pretože aj to symbolizovalo nešťastie.)

Po ceste na poschodie, kde mávame štedrovečernú večeru som započula klopanie. Vykročila som k dverám, že otvorím, ale mamina ma predbehla a už skúmala nášho hosťa. Bola to babkina suseda, ktorá je známa svojou trúfalosťou nasáčkovať sa do domu za každú cenu, ale na moju maminu bola aj ona krátka! Pred tým ako pani stihla prekročiť prah dverí, pohotovo zareagovala a už ju vytláčala smerom von na dvor.(cudzia žena nesmela vstúpiť do domu- znamenalo to nešťastie)

Hosť bol vybavený a ja som pokračovala v svojej ceste, keď si ma pre zmenu odchytila babka a podala mi do rúk hŕbu tanierov. ,,Prosím ťa dávaj si pozor keď pôjdeš hore schodmi, nerozbi ich. A na otočku sa vráť po príbory. Ja si poháre už vynesiem sama.“( črepy predpovedali nešťastie v rodine)

Na Vianoce sa u nás človek nezastaví, vždy sa nájde niečo čo treba urobiť. Keď bolo všetko prichystané, išla som sa prezliecť do šiat, ktoré som si kúpila špeciálne na dnes. Vlasy som si zaplietla do francúzskeho vrkoča (na internete som si našla fotopostup) a bola som pripravená. No nie tak celkom, ešte pred tým, ako som si išla sadnúť za stôl som musela ísť na záchod, pretože keď som sa minulé Vianoce postavila od stola, babke skoro zabehol kapor, tak som si radšej sadla a musela som sľúbiť, že už to viac neurobím. Vyzerala dosť odhodlane, tak to radšej ani tento rok nebudem riskovať. (nesmie sa vstávať od stola- prináša to nešťastie a nesúdržnosť rodiny)

Pripravená a celá šťastná som si išla sadnúť, keď v tom moja stolička vypovedala službu. Vlastne jej k tomu pomohla sestra, ktorá mi ju elegantne odsunula a veľmi rázne mi vysvetlila, že tam sedieť nebudem. (Prestreté pre hosťa na viac) Keď som padala na dôkladne vyleštenú dlážku, stihla som zhodiť nejaké z ozdôb, ktoré na stôl poukladala moja mama a tie sa rozsypali. Tak som išla po metličku a lopatku ale moje úmysly boli prerušené už v zárodku- zametanie sa nekonalo. Lepšie pre mňa...(nesmelo sa zametať, ľudia verili že by mohli vymiesť duše predkov z domu)

Keď som si konečne sadla na správnu stoličku, zakopla som o niečo veľké a tvrdé, takže môj malíček sa oddelil a išiel svojou cestou.(Pod stolom bývala položená z pravidla sekera. Kto na ňu položí nohu, bude v budúcom roku šťastný)Po dlhom boji o miesto za stolom sme konečne prešli k tej príjemnejšej časti dňa - jedlo! Pred jedením sme si na oplátky natreli med a nakrájali cesnak. Teda všetci okrem mňa, pretože med a cesnak sú podľa mňa strašná kombinácia a inak to nebude. (cesnak mal zabezpečovať pevné zdravie celej rodiny ,med to, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí) Vždy sme museli všetko zjesť. Keď som bola malá myslela som si, že starí rodičia sú šetrní, ale dozvedela som sa že pravda je iná. Takže sme museli čakať aj na moju malú sestru, pokiaľ do seba nedostane aj posledné kúsky kapra, čo trvalo celú večnosť, pretože ona kapra neľúbi.(každý sa mal najesť dosýta, odísť od stola nenasýtený značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok)

Potom ako sme konečne všetci dojedli večeru, babka rozrezala jablko, ktoré celý deň tak sústredene leštila. Skoro som padla zo stoličky, keď zhíkla ako keby uvidela Michaela Jacksona medzi dverami. Neviem prečo z toho krížika v jablku robí takú vedu, veď mne sa celkom páči.(Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, ba aj smrť.)

Keď som už chcela vyburcovať deti, že prišiel Ježiško, tatino začal zbierať orechy ktoré sa povaľovali po stole, a začal ich hádzať do rohov izby, čo vyzeralo smiešne a trochu čudne, ale keďže to robí každý rok, tak ho to asi baví a teda som ho nechala nech ohadzuje steny pre vlastné potešenie.(orechy sa nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome rovnaká hojnosť ako v štedrý deň, aj počas celého roku) Orechy boli rozhádzané a my pripravení na zakončenie večera.

Deti sa rozutekali dolu schodmi ku stromčeku s darčekmi, ale to nebola moja priorita. Ja som sa spolu s rodičmi usadila na malú pohovku, z ktorej som mala dokonalý výhľad na všetkých členov rodiny. A to bola moja najobľúbenejšia časť dňa. Nie to, že sme dostávali darčeky alebo že sme mohli jesť, koľko sme vládali, ale to, že sa na všetkých tvárach radostne pohojdával úsmev a fakt, že sme boli všetci spolu, zdraví, plní šťastia a lásky.

Text a foto: Viki Makovcová II.B