Vzdať hold (Nina Sobotovičová)

Jeseň je v plnom prúde. Lístie sfarbené do nádherných teplých odtieňov sa v ladných piruetách znáša na zem. Slnko nás oblažuje poslednými hrejivými lúčmi a z kalendára môžeme vyčítať, že sa práve začal desiaty mesiac v roku. Čarovný október.

Tento je však zároveň mesiacom úcty k starším. K ľuďom, ktorí možno už nemajú tak svižný krok či bystrý zrak, ich tváre zdobia hlboké ryhy vrások a vlasy im postriebril čas, no sú poznateľne vyrovnanejší. Naučili sa totiž vnímať mnohé veci s nadhľadom.

Akiste ide o určitú symboliku. Tak, ako sa príroda týmto obdobím pripravuje na čas oddychu a pokoja,  prežívajú i oni pomyselnú jeseň svojho života. Zvoľnia tempo a narozdiel od mladšej generácie večne sa ženúcej vpred, sú schopní zastať a skutočne intenzívne vnímať krásy života.

V mnohých situáciách sú nám vzorom. Môžu nás inšpirovať, poučiť, no tiež i upozorniť, aby sme sa vyvarovali chybám, ktorých sa oni v mladosti dopustili.  Rady našich skôr narodených blízkych sú často omnoho múdrejšie a podrobnejšie, než inštruktáže akéhokoľvek odborníka.

Niet divu,  starých rodičov nám predsa vyškolill sám život, známy tiež ako najlepší učiteľ. Vyrastali v dobe, kedy bolo zriedkavým javom vlastniť tie výdobytky techniky, ktoré naša generácia momentálne chápe ako prinajmenšom zastarané.  Nevídanosťou bol pre nich už čiernobiely televízor, jeden v celej dedine. O smartfónoch alebo sociálnych sieťach ani nechyrovali, a predsa k sebe mali o čosi bližšie.

Boli šikovnejší ? Či skôr my lenivieme pod vplyvom technických vymožeností ? 

Nech už ste si v duchu odpovedali akokoľvek, jedno je isté. Starší ľudia si zaslúžia našú úctu a uznanie, a to nielen počas jedného mesiaca.

Sú nám dennodenne oporou, vzdajme im preto hold za všetko, o čo sa zaslúžili a azda ešte zaslúžia.