Z denníka maturanta...
NeZDAR, maturant!
Každý maturant si uvedomuje, že mu odtikávajú hodinky, ale vlastne odtikávajú až o týždeň či o dva? Myslím, že to sú ešte nejaké tie dva mesiace. Nádych, výdych. Len nestratiť hllavu. ,,Hej, koľká maturitná otázka to bola? A z čoho to vlastne píšeme? Zaspala som autobus či je sobota ráno?"
I takýto "mierny" chaos vie zastihnúť maturanta. Denne vypije viac kávy, ako je povolená dávka a cez tú hmlu kruhov pod očami sa snaží dovidieť na mravčekov na tabuli. Možno by bolo treba okuliare. Či zvýšiť tú päťhodinovú liečbu spánkom? O zvýšený krvný tlak sa ale isto postarajú demotivačné slová, o ktoré nikdy nie je núdza! Sú im totiž servírované ako na podnose, pravidelne ako obed. Čas volá na poplach! Tik-tak. Umením maturanta je usmievať sa ako skysnuté jablko, keď najmenej očakáva, že ho vyvolajú z predmetu, ktorý nemá v maturitných zadaniach. Avšak najväčším umením je improvizácia z predmetu, z ktorého maturuje. Vtedy trošku zváži či si správne vybral, ale neskoro plakať nad rozliatym mliekom, tak sa chopí topiaci slamky a pláva, najlepšie ako vie a ako sa doposiaľ naučil. Zaberie aj nohami, keď sa mu veslá zatrasú v rukách a rozpadne polka lode. Ale hlavné je, že obstojí túto skúšku a zakotví pevne na súši. Vtedy si uľavene vydýchne a uvažuje nad tým, že predsa život má aj svetlé stránky...
Chce len veriť, že sa stane zázrak a že za 5..4..3 nezazvoní na ďalšiu hodinu.
...ale rýchlo ho vtiahne späť do reality písomka z matiky. Škerí sa, určite nie menej ako ježibaba a vtiera sa mu tajne do snov. Ešte nikdy ho tak čísla nedeptali ako teraz. Strasie sa už len pri pohľade na štítky s cenami potravín v obchode. Od zúfalstva pokúpi len čokolády a hltá celé tabuľky. Vraj cukor a endorfíny. Na telesnej vlečie nohy za sebou a nedovidí si ani na okraj nosa. Jediné, po čom túži, je víkend. V hlave mu bliká siréna, že piatok má takmer na dosah ruky.
,,Áno, už sa mi to stalo a nie raz... celkom bežný jav - prebudiť sa v sobotu o pol šiestej nadránom s myšlienkou na prvú hodinu a následnou - z čoho to píšeme? Ale hej, je to normálne... vitajte na gympli :-)."
Veronika, lV.B
,,Mám takú skúsenosť, že keď improvizujem, tak dostanem často lepšiu známku, ako keď sa to naučím natvrdo... a lepšie sa improvizuje, keď mi na tom až tak nezáleží... paradox je, že práve vtedy je známka lepšia, ako keď nad tým stresujem. Napríklad na jazyky sa nikdy nenaučím a tam sa najlepšie improvizuje, lebo nečerpáš strojene len z toho, čo si sa naučil jak kockáč, ale zo všetkého, čo vieš."
Dušan, lV.B
,,Už len slovo maturita mi prináša strach. Počujem ho z každej strany - či už v škole od učiteľov alebo doma od rodičov... priznám sa, že som to zo začiatku školského roka nebrala moc vážne, keď nás tým vsetci strašili, ale čím viac sa maturita blíži, o to viac sa začínam báť :-D. Snáď to všetci zvládneme a nesklameme...! :)"
Nika, lV.A
článok: Dominika Ježová, lV.B
fotky: poskytli študenti