Z iného uhla pohľadu
Obleky, kravaty
profesor dojatý pri pulte on a ty
dievčatá zmenené šatami na dámy
úsmevné spomienky - už je to za nami …
Snáď každý z vás spoznal text piesne o stužkovej slávnosti v podaní kapely Elán. Dovolila som si použiť ho do úvodu článku, pretože si myslím, že tieto 4 verše vystihujú všetko, čo sme my maturanti počas stužkovej prežívali. Teda, takmer všetko...
Začiatok naplánovaný na 19:00 miestneho času, dievčatá v nádherných večerných šatách, chlapci zasa elegáni v oblekoch, všetci však tak trochu poblednutí... a farba z tváre stále mizne, úmerne s pribúdajúcim časom.
Nechcem situáciu príliš zveličovať, no na druhej strane si myslím, že každý jeden maturant prežíva minúty pred začatím tohto veľkého večera rovnako intenzívne. Ide predsa o akýsi míľník v jeho živote, ktorý znamená začiatok novej etapy, dospelosti.
Len samotní študenti, ktorým bude o chvíľu pripnutá zelená stužka na šaty či klopu saka vedia, koľko času venovali príprave na nadchádzajúcu slávnosť, čo zariadili na poslednú chvíľu a aké majú očakávania.
Až stojac na pódiu, pred tvárami rodičov, profesorov a všetkých zvedavcov sledujúcich situáciu z balkóna, si človek skutočne uvedomí vážnosť prítomného okamihu.
„Nezakopnem pri stužkovaní vo vysokých topánkach?“
„Bude program aspoň trochu zábavný?“( Táto otázka je nástojčivejšia, ak ste program sfúkli v predvečer stužkovej.)
Podarí sa mi aspoň na jednej fotke vyzerať ako človek?
...
Po oficiálnej časti sa však zväčša dostaví vlna uvoľnenia a tiež spokojnosti z dobre odvedenej práce. Nasleduje niekoľko hodín plných zábavy, smiechu a tých najkrajších okamihov, ktoré si určite zapamätáte na celý život. Pokiaľ, samozrejme, nebudete robiť všetko preto, aby ste si toho pamätali čo najmenej.
Do záveru sa posnažím vtesnať svoj názor v skratke: Stužkovú máme len raz, preto si netreba prehnane zaťažovať hlavu s jej organizáciou, zbytočne sa doťahovať kvôli maličkostiam. Je to večer, ktorý treba vnímať všetkými pórmi tela a patrične si ho užiť.
