Zase sa stmieva ( Temné časy č.3 Paulína Maškovičová III.A )

V dedine veliteľ zaviedol Adama do jedného domu. Žili tam manželia ktorý chceli, ale nemohli mať deti. Veliteľ im povedal to isté ako svojim mužom. Ani sa pýtať nemusel a manželia hneď navrhli, že sa o Adama postarajú. Ako o vlastného.

Keď bol veliteľ s chlapcom sám pred domom, Adam sa spýtal. ,,Prečo si to spravil? Veď vieš že som...''

,,Čarodej? Hej, ale sám neviem prečo som to spravil. Prosto sa mi to zdalo správne." Rozlúčili sa.

Veliteľ mohol ďalej pokračovať vo svojej práci a Adama čakal nový život. Koniec? Alebo nie ?

O niekoľko rokov neskôr Adam žil pokojne so svojou novou rodinou. Dokonca mu pribudol aj nevlastný brat, Matúš. Bol malý a stále veselý. S Adamom si dobre rozumeli. Možno aj kvôli tomu, že keď bol braček smutný, zakaždým ho rozveselil drobnými kúzlami. Ale to len kým bol ešte malý. Vždy si dával pozor, aby si to niekto nevšimol. Teraz je Matúš starší (v dnešnej dobe by už mohol chodiť do škôlky), a preto pred ním radšej nečaruje. Ľudia už pomaly zabúdajú, že na kopci kedysi žili čarodejníci. Adamovi sa stále nechce veriť, že môže bez strachu chodiť medzi ľuďmi. Vyzeralo to, že by tam mohol v pokoji žiť. Vyzeralo.

Bolo pokojné popoludnie ako každé. Osviežujúci vetrík chladil rozhorúčené polia. Kým dospelí dokončovali práce, deti sa hrali na kopci. Len niektorí si všimli cudzinca čo stál na jeho vrchole a s takmer lačným pohľadom sledoval hrajúce sa deti. Adam pomáhal dospelým a Matúško sa hral. Adam si prvý všimol utekajúce deti. Bežali z kopca a pišťali. Nie veselo ako zvyčajne, ale vydesene.

,,Zbláznil sa, zbláznil sa." kričali. Hovorili jedno cez druhé. Dole kopcom schádzala ešte jedna postava. Na tvári mal bláznivý výraz, šialený úsmev a kruté oči.

Pod krkom držal Matúška. ,,Spapám ťa. Spapaaam. He he." zo šialeným nadšením vykrikoval.

Keď ľudia počuli čo ten chlap hovorí, rozutekali sa preč. Adam sa ale nehýbal. S obavami sledoval ako sa ten chlap približuje.

,,Ale, ale. Ty sa ma nebojíš?'' spýtal sa chlap nepríjemne sladkým hláskom. ,,No počkaj, veď budeš.'' dodal a po Adamovi vystrelil žiarivú ohnivú guľu.

Je to čarodej! Prebleslo Adamovi hlavou, keď sa uhol strele. Matúško len vyvaľoval oči a márne sa snažil vyslobodiť.

Ak niečo nespravím tak ho ten hajzel zabije. Adam sa narovnal a... Na čarodeja poslal zaklínadlo ktoré ho odhodilo dozadu. Matúška to odsotilo nabok. Adam vyslal na čarodeja ďalšie zaklínadlo ktoré ho zhodilo na zem. Rýchlo dobehol k bračekovi, kým sa čarodej snažil vstať. ,,Rýchlo bež za mamou. A neobzeraj sa.'' naliehavo povedal Matúškovi. Nemo naňho hľadel, ale pochopil a rozbehol sa za ostatnými. Ľudia ktorý predtým utekali, zastali a sledovali boj.