Zopár dní do Vianoc (Paulína Maškovičová III.A)

05.12.2016 14:47

Každý prežíva predvianočný čas po svojom. Veď to poznáte, z vlastných skúseností. Čo keby sa niečo náhle zmenilo? Prečítajte si názornú ukážku zo Zuzkinho denníka.

Streda 21.12.

Dnes som musela ísť ešte do školy. Našťastie sme sa veľmi neučili. Na angličtine nám učiteľka pustila vianočné koledy. Doma som si rýchlo spravila úlohy, aby som mohla maminke pomôcť s výzdobou medovníčkov. Baví ma jej pomáhať, ale aj tak som celý čas rozmýšľala nad darčekmi.

Štvrtok 22.12.

Už len dvakrát sa vyspím a budú Vianoce! V škole sme sa neučili. Mali sme koncert a potom menší večierok v triede. Rozdávali sme si darčeky, od spolužiačky som dostala zápisník a aj triedna každému dala nejakú drobnosť. Dúfam, že na Vianoce dostanem všetko z môjho zoznamu.

Piatok 23.12.

Na raňajky sme mali oplátky s medom a cesnakom. Ozdobovali sme stromček a chystali výzdobu. Hádam sa pod neho zmestia všetky moje darčeky. Tričko s mojou obľúbenou kapelou, nové CD, Monopoly, kozmetickú sadu... Neviem sa dočkať kedy si ich rozbalím.

Sobota 24.12.

Konečne! Sú tu Vianoce. Tatino musel ísť ešte niečo vybaviť do mesta, ale sľúbil, že do večere bude doma. Aby sme ju mali skôr nachystanú pomáham s prípravami. Nedokážem obsedieť. Konečne sa stmieva, ale tato sa ešte nevrátil. Mama začína byť nervózna. Pustíme rádio. Mame prišla SMS-ka. Tatinko je už na ceste, ide po diaľnici, ale je hrozná chumelica. O niekoľko minút nato v rádiu hlásia, že sa stala nová nehoda. Na tej diaľnici, po ktorej sa vracal domov. Mama sa mu snaží dovolať, ale nezdvíha. Nevieme čo robiť. Len sedíme a čakáme čo sa stane. Na darčeky teraz ani nepomyslím, len dúfam, že sa čoskoro vráti. Ale sú Vianoce a zázraky sa dejú. Tatinko sa vrátil úplne v poriadku. Len sa mu vybil mobil. Inak mu nič nebolo. Dokonca, keby sme mu nepovedali čo sa stalo, ani by nevedel, že bola havária. Celí šťastní sme zjedli sviatočnú večeru a potom si rozbalili darčeky. Týždne som sa tešila, kedy si ich budem môcť rozbaliť. Boli super. Ani z jedeného som však nemala takú radosť, ako z toho, že sme všetci spolu. To bol ten najkrajší dar.


 

Text a foto: Pauina Maškovičová III.B