Mať sa rada

Keď prvýkrát otvoríš oči, nevieš kto si. Opatrne vnímaš okolitý svet. Získavaš informácie. Zrazu vieš o sebe všetko. Spoznávaš druhých, vryješ ich do pamäte a chvíľu tam pobudnú.Tvoje podvedomie ale potrebuje zmätok. Tak ho spôsobí samo, vnuknutím otázok.

Som pekná? Prečo mám toľko nedostatkov? Pre koho existujem? Prestáva sa ti páčiť tvoja tvár. Dlhý nos, malé pery, odstávajúce uši, suché vlasy. Prizeráš bližšie a strácaš sebavedomie. Riešiš plačom a zlepšovaním. Mejkap a sny o operáciách v budúcnosti. Telo. Nevyzeráš ako modelka, čo? Veľké brucho, krátke nohy, široké stehná, neforemná postava. Stojíš v plavkách pred zrkadlom a neodvážiš sa vyjsť von. Pred telesnou v šatni trpíš. Budú ťa ohovárať? Radšej necvičíš.Naivná, vždy uveríš iným? Tichá, nikdy neotvoríš ústa? Citlivá, neprestaneš revať? Máš možnosti a ty ich nevyužívaš. Niesli by ťa na rukách. Predbehli tvoje zmýšľanie a stále nie si výnimočná. Na hodine nezdvihneš ruku, aj keď odpoveď vieš. Jednotka ušla. Pochybuješ o sebe.

Stop. Choď preč. Netráv viac času v tomto stave mysle. Nádherný unikát je v každom jednom z nás, aj v tebe. Žiariš, tmavneš. Tam vonku teraz stojí, možno beží, alebo sa pozerá na tvoju fotku niekto, komu sa páčiš. Každý nedostatok je pre neho krajší než čokoľvek iné na ďalších 7,442 miliardách ľudí. 

Zlepšuj všetko, čo prirodzene dokážeš. Cvič, usmievaj sa, krič, kráčaj. Hanbu za svoje krivky zahoď do koša. Povaha ťa zráža dolu, vstaň a prekonaj ju! Nezatváraj okno pred čistým vzduchom. Do prednej kamery ďalej nepozeraj s hnevom.  Vzdelávaj sa, spoznávaj nových ľudí. Nezvädni už. Maj sa rada...

Terézia Markusková, sekunda